I.
Stať sa tým, čím som.
Všade je svetlo, ja som tieň.
Vyššia úroveň môjho Ja existuje, ale ja ňou nie som.
Mám v sebe toľko mlčiacich Ja!
Až keď sa napriamim zistím, aký som bol zohnutý.
Bolesť je úprimná.
Všetko, čo píšem, je príprava, príprava na prípravu atď.
Písanie ma spomaľuje.
Jediná možná slabosť je slabosť voči sebe.
Veriť predsa neznamená dúfať.
Ale to rýdze spočíva v tme a nemožno ho uvidieť, možno sa ho len dotknúť.
Moja duša sa rozdelila na dve časti – o existencii tej druhej neviem a neviem ani, či ona vie o mne.
Keby som vymenil ruky za krídla, nemohol by som o tom napísať.
II
Možno všetko závisí od lepšieho čítania zo zrkadiel.
Myslenie prebýva v jazyku, ale nepovažuje ho za svoj domov.
Svet uväznený v jazyku – v svete mimo jazyka.
Cesta je tým dlhšia, čím kratšia sa zdá.
Cieľom cesty je Pravá Cesta.
Túžba je vzdialenosť v čase.
V každom okamihu vykračujeme sebe v ústrety, aby sme sa so sebou už nikdy nestretli.
Hľadáme len pravdu obsiahnutú v slovách?
Priestor, kde ľudia sústredili všetko mlčanie, všetko ticho reči.
Prejavom múdrosti je spoznať múdrejšieho.
Múdry musí vedieť prekročiť múdrosť.
Človek je rebrík ležiaci na zemi. Ešte menej: nejasný sen o rebríku a o tom, kto po ňom vystúpi
Sme väčší o to, čo nás presahuje.
Človek vždy predbieha alebo zaostáva za inými svetmi, ktoré niekedy ešte zazrie mihotať sa v diaľke. Putuje medzi nimi ako medzera.
Človek je nedosiahnuteľnou cestou k svojmu popretiu.
Človek sa nesprávne pýta – to je odpoveď.
Pohľad sa skrýva v mlčaní.
Pozorovateľ je chodcom.
Niektoré veci sa nedajú povedať inak než bez slov.
Písanie je dočasnou vierou vo večnosť.
Slová sú vierou v slová.
Medzi dvoma slovami uplynie množstvo slov.
Spisovateľ je čitateľom neznámych kníh.
Byť v jazyku znamená byť prítomný aj kdesi inde.
III
Napokon bol nútený priznať, že mal pravdu.
Smrť: príkaz, oznam, otázka?
Činnosť vyčerpáva telo, nečinnosť dušu.
Tiene svetla.
Stále viac a viac nechápem, ako možno nepísať.
Lenže nad zážitkom, s celou jeho dôležitosťou a príjemnosťou, stojí postoj.
„To mind“ je obojím: brať na vedomie i vadiť; vedomie je vždy zaťažovaním.
Skrytá a nepriznaná túžba, aby boli všetci ako ja.
Zrkadlá
Nerozumieme ešte všetkým zrkadlám.
Nie všetky zrkadlá v nás sme objavili.
V zrkadle vidíme len to, čo neprijalo.
Čierna diera je čierna, lebo obsahuje svetlo.
Veľkosť obrazu nezávisí od veľkosti zrkadla.
Zrkadlo nestarne.
Tma v zrkadle.
Žijeme v tichých zrkadlách, zrkadlá žijú ticho v nás.
Prítomnosť je ohraničená zrkadlami.
(jp)