Pre mňa je čudné pozerať sa na veci z tejto stránky. Nie som hundroš, väčšinou sa snažím vidieť to pekné a dobré. Rada hovorím o tom, čo mám rada a čo sa mi páči. Istý článok v časopise Zdravie ma poučil, že časté používanie negácie a záporu v komunikácii cez internetový chat je znakom klamstva a pretvárky; zaujímavé, o tom čo máme radi neradi klameme. Ja sa budem snažiť byť úprimná.
Zo zvukov nemám rada huk kosačky, kvílenie cinkulára a vrčanie motorovej píly. Tiež nerada počúvam hlasnú hudbu dlhší čas, normálne ma z toho bolia uši. Nechápem ľudí, ktorí nemajú radi ticho. Niekto musí mať stále zapnuté rádio, alebo televízor. To tiež nemám rada. Dlhší pobyt v „televíznej“ domácnosti ma fakt unavuje.
Zo zvierat nemám rada opice. Až príliš mi pripomínajú hlúpeho, drzého, nedotiahnutého človeka.
Na rastlinách nemám rada korene. Pôsobia na mňa ničivo, vrastavo a rozkladne. Z kvetov nemám rada orchidey, cítiť z nich príživnícku krásu.
Ale to sú len pocity, nič dôležité; v jednej knihe som čítala o traperovi, ktorý odsudzoval pohŕdanie zvieratami pre ich vlastnosti. Hneval sa na lovcov, ktorí zabíjali s odvovodnením že lasice sú krvilačné, bobry škodlivé a podobne. Tvrdil, že prírodu treba poznať a pochopiť a potom zistíme aké ťažké je súdiť. Spomínam si, že kdesi porovnávali prírodu a umenie. Keď sa vnárali do detailov umeleckého diela objavovalo sa stále viac nedostatkov a chýb, zatiaľ čo skúmanie navonok obyčajného „diela“ prírody poskytovalo čoraz viac krásy a prepracovanosti v hĺbke.
Z pocitov nemám rada žiarlivosť, znechutenie a strach.
Myslím, že takú skutočnú žiarlivosť na manžela som zažila len raz a som rada že som sa jej rýchlo zbavila. Je to odporný, paralyzujúci pocit, myslím, že ho treba ihneď nahradiť dôverou. So znechutením je to horšie. Rutina, počasie, hlúpe zhody náhod, bezmocnosť, choroba; niekedy sa tomu dá len ťažko predísť. Nemám rada obdobia, keď sa choroby v rodine nakopia a každý sa len sťažuje ako mu je zle. Ľútosť sa vtedy vo mne zmení na hnev; podobne na mňa pôsobí aj detský plač.
Obzvlášť nemám rada vlastné tehotenstvo.
Najviac nenávidím vlastný strach, najmä ten úplne iracionálny.
Vo svete nemám rada nespravodlivosť; v živote, keď veci prestanú dávať zmysel. Na ľuďoch nemám rada fanatizmus, zaslepenosť, keď strácajú súdnosť, zdravú logiku a sú hluchí voči akýmkoľvek argumentom. Na sebe nemám rada, keď zabudnem to, čo som už vedela, odrazu nechápem to, čomu som už rozumela, strácam samu seba. Tiež nemám rada, keď sa mi nedarí písať.
Z filmov nemám rada horory a bláznivé komédie, z hudby nemám rada džez.
Nemám rada zbytočnú krutosť, nesprávnu domýšľavosť, bezmocnosť voči systému, prázdne reči. Je toho veľa a ešte viac.
Mať rád je dobré, nemať rád potrebné, najhoršia zo všetkého je ľahostajnosť.
(zh)