Smrť Boha zanechala anjelov v zvláštnej situácii. Náhle museli čeliť zásadnej otázke – skúsme si aspoň predstaviť ich novú pozíciu. Ako vnímali okamih, v ktorom ich prepadla tá otázka, ktorá zaplavila ich anjelské vedomie a zmocnila sa ho s tak strašnou silou? Tá otázka znela: „Čo sú to anjeli?“ Postavení touto otázkou do úplne novej pozície, nezvyknutí na nátlak a nenaučení na samotu, prepadli anjeli (domnievame sa) zúfalstvu. Otázka, čím anjeli „sú“, má pochopiteľne svoju históriu. Swedenborg, napríklad, hovoril s veľkým množstvom anjelov a vierohodne zaznamenal všetko, čo mu povedali. Anjeli vyzerajú ako ľudské bytosti, hovorí Swedenborg. „Že anjeli majú vzhľad ľudí, alebo mužov, som videl nespočetnekrát.“ A inde: „Na základe mojej skúsenosti, ktorá k dnešnému dňu zahŕňa už mnoho rokov, som schopný tvrdiť, že anjeli sú mužmi čo do vzhľadu, majúc tváre, oči, uši, telá, plecia, ruky a nohy…“ No človek nemôže uvidieť anjelov svojimi telesnými očami, ale len prostredníctvom duchovného zraku. Swedenborg nám hovorí ďalšie, nanajvýš zaujímavé veci o anjeloch: že žiaden anjel sa nikdy nemôže ocitnúť za iným a hľadieť na neho zozadu, lebo to by mohlo narušiť vyžarovanie dobra a pravdy od Pána; že anjeli majú východ – kde je Pán viditeľný ako slnko – neustále pred očami; že anjeli sú odetí podľa svojej inteligencie. „Niekoľkí z najviac inteligentných majú rúcha, ktoré horia ako plameň, ostatní majú rúcha, ktoré žiaria ako svetlo; menej inteligentní majú rúcha, ktoré žiaria bielo, alebo biele rúcha bez žiary; tí ešte menej inteligentní sú odetí v rúchach rôznych farieb. No anjeli najvnútornejšieho neba nenosia žiaden odev.“ Toto všetko (domnievame sa) už viac neobstojí. Gustav Davidson vo svojom užitočnom Slovníku Anjelov zhromaždil väčšinu z toho, čo o nich vieme. Ich mená znejú: anjel Elubatel, anjel Friagne, anjel Gaap, anjel Hatiphas (duch odievania), anjel Murmur (padlý anjel), anjel Mqttro, anjel Or, anjel Rash, anjel Sandalphon (vyšší než je vzdialenosť prejdená za sto rokov), anjel Smat. Davidson rozlišuje kategórie: Anjeli chvenia, ktorí obklopujú nebeský trón; Vládcovia volania a Páni kriku, zamestnaní velebením; poslovia, prostredníci, pozorovatelia, tí, ktorých úlohou je varovať. Davidsonov slovník je veľmi rozsiahly zväzok; jeho bibliografia číta viac než 1100 odkazov. Pôvodné vedomie anjelov najpôvabnejšie opísal Joseph Lyons (vo zväzku nazvanom Psychológia anjelov, publikovanom v roku 1957). Každý anjel, hovorí Lyons, vie všetko o sebe a každom anjelovi. „Žiaden anjel nikdy nemôže položiť otázku, pretože otázka vychádza zo stavu nevedomosti a z akéhosi pociťovania stavu nevedomosti. Anjel nemôže byť zvedavý; nemá byť na čo zvedavý. Nemôže sa čudovať. Vediac všetko, čo sa dá vedieť, svet možného vedenia sa mu musí javiť ako usporiadaný súbor faktov, ktorý je dokonale nemenný a jednoznačný a úplne v jeho chápaní…“ No ani toto viac neobstojí. Zaujímavé na písaní o anjeloch je to, že veľmi často skĺzne do písania o ľuďoch. Obe témy sa navzájom zrkadlia. Takže napokon zistíme, že Lyons napríklad v skutočnosti nepíše o anjeloch, ale o schizofrenikoch – predstavujúc si anjelov, opisuje ľudí. A toto platí pre väčšinu textov o tejto téme – vec, ktorá, to by sme mali brať do úvahy, neunikla anjelom, keď si začali uvedomovať svoj nový vzťah k svetu, keď sa im ponúkali rôzne analógie (je anjel skôr ako quetzal alebo skôr ako človek? alebo skôr ako hudba?) Mali by sme skôr vziať do úvahy pokusy o sebadefiníciu na základe poslania. Anjel je tým, čo koná. Takže bolo nevyhnutné vypátrať možné nové úlohy (pripomínam, že ide len o trúfalú špekuláciu). Po trúchlení, ktoré trvalo stovky a stovky čohokoľvek, čo anjeli používajú pre čas, anjeli navrhli, aby sa toto trúchlenie stalo ich trvalým zamestnaním, tak ako ním predtým bolo uctievanie. Spôsobom trúchlenia má byť ticho, oproti neprestajnému prespevovaniu Gloria, čo bolo ich predchádzajúcou náplňou práce. No v povahe anjelov nie je mlčanie. Protinávrhom bolo, aby anjeli potvrdili chaos. Jestvovať malo päť hlavných dôkazov chaosu, z ktorých štyri by sa celkom určite podarilo nájsť. Práca na definovaní a dokazovaní, ak mala byť vykonaná dostatočne precízne, mohla zamestnať anjelov naveky, tak ako opačná práca zamestnávala ľudských teológov. No medzi anjelmi niet veľa nadšenia pre chaos. Najvážnejším, pretože najradikálnejším návrhom, o ktorom anjeli uvažovali, bolo popretie – teda že opustia bytie a prestanú jestvovať. Nesmierna dôstojnosť, ktorá by týmto aktom prešla na anjelov, sa vnímala ako prejav duchovnej pýchy. Popretie sa zamietlo. Boli aj iné, prepracovanejšie a komplikovanejšie návrhy, no žiaľ, ani jeden nebol dostatočne príťažlivý. V televízii som videl slávneho anjela; jeho rúcho akoby žiarilo svetlom. Rozprával o súčasnej situácii anjelov. Anjeli, povedal, sú v istých ohľadoch ako ľudia. Otázka uctievania sa ukazuje byť ústrednou. Povedal, že istý čas sa anjeli pokúšali uctievať jeden druhého, tak ako to robíme my, no to sa napokon ukázalo ako „nepostačujúce“. Povedal, že pokračujú v hľadaní nového princípu.