Kto chce pochopiť túto báseň, nech si predstaví dvoch mladých ľudí blúdiacich lesom, malú drevenú kolibku, pred ňou lavičku na ktorej sa usadili. Nech si predstaví najkrajší západ slnka, ktorý kedy videl horieť nad lesom. Nech sa začíta do básne. Uvidí dve úplne odlišné povahy, ktoré k sebe našli cestu.
Palas Aténa
(Z cyklu Uroborosove básne)
Teplo ohnivých farieb
slniečko zapadajúce k lesu
večerné ticho, blúdim s ním
tajomné chodby, strácajúce sa v tme
bludište, tajomstvo
zázraky objavovania vecí
cítim správny smer
ísť s mrakmi na sever
osud na mňa čaká
nič, iba ruka s jablkom
nevybral som si správne
čosi zhorelo, cítim
teplo ohnivých farieb.