Filozof!
Píšem Vám odpoveď na Váš list, ktorý sa Vy chystáte napísať mne ako odpoveď na môj list, ktorý som Vám už napísal. Odpovedám Vám v dvoch bodoch.
Bod č. 1: Nemáte pravdu. Žiaľ, rozviesť túto myšlienku nemôžem.
Bod č. 2: Máte pravdu. Žiaľ, ani túto myšlienku rozviesť nemôžem.
Filozof!
Videl som zázrak: starší človek v dlhom staromódnom žakete behal okolo stromu. To bolo v Letnom sade.
Filozof!
Vymenili sme si listy a to mi pripomína túto udalosť: istý huslista si kúpil magnet a niesol si ho domov. Cestou zašiel do obchodíka a s osviežujúcimi nápojmi a vypýtal si pohár višňovej šťavy. Aby sa mu pohodlnejšie pilo, huslista položil magnet na pult, uchopil pohár oboma rukami a dvíhal si ho k ústam. „Na zdravie!“ povedala vtedy predavačka. „Na vaše zdravie,“ povedal predavačke huslista a vypil višňovú šťavu. Na túto udalosť som si spomenul preto, že my dvaja sme si vymenili listy a huslista s predavačkou si vymenili komplimenty.
Neúspešné predstavenie
Na scénu prichádza Petrakov-Gorbunov, chce niečo povedať, ale čká sa mu. Začne vracať. Odchádza.
Prichádza Pritykin.
Pritykin: Vážený pán Petrakov-Gorbunov dáva na zná… (Vracia a odbieha.)
Prichádza Makarov.
Makarov: Jegor… (Makarov vracia. Odbieha.)
Prichádza Serpuchov.
Serpuchov: Aby nebolo… (Vracia, odbieha.)
Prichádza Kurovová.
Kurovová: Ja by som… (Vracia, odbieha.)
Prichádza malé dievčatko.
Malé dievčatko: Ocko vám všetkým odkazuje, že divadlo sa zatvára. Všetkým sa nám dvíha žalúdok.
Opona
Nemravníci
Opera v štyroch dejstvách
- dejstvo
- Obraz
Scéna je prázdna. V diaľke sú nakreslené kopce. Nakreslené je, ako z kopca zbieha človek so samovarom v rukách. Na scéne stoja dve stoličky.
Bogoľubov stojí na scéne a drží v ruke palicu. Oproti Bogoľubovovi stojí Poroškov.
Bogoľubov (spieva): A teraz ťa zbijem!
Poroškov (spieva): Nie, nezbiješ ma!
Bogoľubov: Veru zbijem!
Poroškov: A veru nezbiješ!
Bogoľubov: Zbijem!
Poroškov: Nezbiješ! (Obaja si sadnú na stoličky.)
Zbor I: Zbije ho.
Zbor II: Nezbije.
Bogoľubov (vstáva): A teraz ťa zbijem. (Udiera Poroškova palicou, no Poroškov sa uhne pred úderom.)
Rozdiel vo výške muža a ženy
Muž: Zmlátil som dcéru a teraz zmlátim ženu.
Žena a dcéra (spoza dverí): Bé bé bé bé bé! Mé mé mé mé mé!
Muž: Ivan! Komorník Ivan!
Vchádza Ivan. Ivan nemá ruky.
Ivan: K službám!
Muž: Kde máš ruky, Ivan?
Ivan: Počas vojny som ich stratil v bojovej vrave.
Puškin a Gogoľ
Gogoľ vypadne spoza kulís na scénu a ticho leží.
Puškin (prichádza, potkne sa o Gogoľa a spadne): Do čerta! Zdá sa, že o Gogoľa!
Gogoľ (dvíha sa): To je ale svinstvo! Človek si nemôže oddýchnuť. (Vykročí, potkne sa o Puškina a spadne.) Tuším som sa potkol o Puškina!
Puškin (dvíha sa): Človek nemá chvíľu pokoja! (Vykročí, potkne sa o Gogoľa a spadne.) Do čerta! Tuším zas o Gogoľa!
Gogoľ (dvíha sa): Furt niekto otravuje! (Vykročí, potkne sa o Puškina a spadne.) To je svinstvo! Zas o Puškina!
Puškin (dvíha sa): Chuligánstvo! Čisté chuligánstvo! (Vykročí, potkne sa o Gogoľa a spadne.) Do čerta! Zas o Gogoľa!
Gogoľ (dvíha sa): Číry výsmech! (Vykročí, potkne sa o Puškina a spadne.) Zas o Puškina!
Puškin (dvíha sa): Do čerta! Šľak aby to trafil! (Vykročí, potkne sa o Gogoľa a spadne.) O Gogoľa!
Gogoľ (dvíha sa): Svinstvo! (Vykročí, potkne sa o Puškina a spadne.) O Puškina!
Puškin (dvíha sa): Do čerta! (Vykročí, potkne sa o Gogoľa a spadne.) O Gogoľa!
Gogoľ (dvíha sa): Svinstvo! (Odchádza za kulisy.)
Za scénou počuť Gogoľov hlas: O Puškina!
Opona
Odzbrojený alebo Nevydarená láska
Tragická fraška v jednom dejstve
Lev Markovič (priskočí k dáme): S dovolením!
Dáma (odstrkáva ho): Dajte mi pokoj!
- M. (vrhne sa na ňu): S dovolením!
Dáma (odkopáva ho): Nechajte ma!
- M. (chytá ju): Len raz!
Dáma (odkopáva ho): Zmiznite! Zmiznite!
- M.: Len jedno číslo!
Dáma (neartikulovane odmieta).
- M.: Jediné číslo!
Dáma (prevráti oči).
- M. (nervózne pobieha, siahne rukou po svojom inštrumente a vtom sa ukáže, že ho nemôže nájsť): Počkajte! (Šmátra po sebe rukami.) Čo je to!
Dáma (prekvapene hľadí na Leva Markoviča).
- M.: To hádam nie je možné!
Dáma: Čo sa deje?
- M.: Hm… (obzerá sa v pomykove na všetky strany).
Opona
Hra
- dejstvo
Koka Brianskij: Dnes sa žením.
Matka: Čože?
Koka Br.: Dnes sa žením.
Matka: Čože?
Koka Br.: Vravím, že sa dnes žením.
Matka: Čo vravíš?
Koka: Že sa dnes že-ním!
Matka: Že? Čo je to že?
Koka: Žen-ba!
Matka: Ba? Aké ba?
Koka: Nie ba, ale žen-ba!
Matka: Ako to, že nie ba?
Koka: Tak, že nie ba, ale basta!
Matka: Čože?
Koka: No nie ba. Chápeš! Nie ba!
Matka: Zasa len, že ba. Neviem, prečo ba.
Koka: Dočerta s tebou! Že a ba! No čo je to že! Vari nechápeš, že povedať iba že nedáva zmysel?
Matka: Čo vravíš?
Koka: Že že nedáva zmysel!!!
Matka: Sel?
Koka: Dočerta, čo to má byť! Ako to robíš, že začuješ len kúsok slova a ešte ten najhlúpejší: sel! Prečo práve sel?!
Matka: Už zase sel.
Koka Brianskij škrtí matku. Vchádza nevesta Marusia.
Barónka a kalamár
Bobrov (ukazuje na Krištofa Kolumba): Krištof Kolumbus.
Kolumbus (ukazuje na Bobrova): Bobrov.
Bobrov: Ak vás zaujíma moja výchova, poviem vám. Poviem.
Kolumbus: Áno, áno, povedzte, prosím vás.
Bobrov: Už aj hovorím. Nemám čo skrývať.
Kolumbus: To je veľmi zaujímavé!
Bobrov: Dobre, poviem vám to takto: Aká bola moja výchova? Domovácka.
Kolumbus: Domovácka.
Bobrov: Prečo mi skáčete do reči?
Kolumbus: Ach, pardon, pardon.
Bobrov: Otec ma poslal do domova. A. (Stojí s otvorenými ústami. Krištof sa postaví na špičky a díva sa mu do úst.)
Bobrov: Mimochodom, som obchodník.
Krištof (odskakuje): Len ma zaujímalo, čo tam máte… e… e…
Bobrov: Áno prosím. Teda učil som sa v domove. A zaľúbil som sa do Barónky a Kalamára.
Kolumbus: Naozaj ste sa zaľúbili?
Bobrov: Nevyrušuj, áno, zaľúbil.
Kolumbus: Zázrak.
Bobrov: Nevyrušuj, áno, zázrak.
Kolumbus: To je zvláštne.
Bobrov: Nevyrušuj, áno, je to zvláštne.
Kolumbus: Prosím vás, povedzte mi…
Bobrov: Krištof Kolumbus, ešte slovo…
Scéna sa rýchlo mení.
Bobrov sedí a je polievku.
Prichádza jeho žena len v košeli a s dáždnikom.
Bobrov: Kam ideš?
Žena: Tam.
Bobrov: Kam tam?
Žena: No tam.
Bobrov: Tam alebo tam?
Žena: Nie, nie tam, ale tam.
Bobrov: A čo?
Žena: Akože čo?
Bobrov: Kam ideš?
Žena: Zaľúbila som sa do Barónky a Kalamára.
Bobrov: To je dobre.
Žena: To je dobre, ale Krištof Kolumbus vopchal do našej kuchárky bicykel.
Bobrov: Nešťastná cuchárca.
Žena: Tá nešťastnica sedí v kuchyni a píše na dedinu list a bicykel z nej stále trčí.
Bobrov: Tak tak. To je teda prípad. Spomínam si, že aj u nás v domove v roku 1887 sa také stalo. Mali sme učiteľa. Natreli sme mu tvár terpentínom a položili sme ho v kuchyni pod stôl.
Žena: Preboha, a prečo to vravíš?
Bobrov: A ešte sa stalo.
Prichádza Salámový Človek.