Daniil Charms : Výber

liptak1

Filozof!

Píšem Vám odpoveď na Váš list, ktorý sa Vy chystáte napísať mne ako odpoveď na môj list, ktorý som Vám už napísal. Odpovedám Vám v dvoch bodoch.

Bod č. 1: Nemáte pravdu. Žiaľ, rozviesť túto myšlienku nemôžem.

Bod č. 2: Máte pravdu. Žiaľ, ani túto myšlienku rozviesť nemôžem.

Filozof!

Videl som zázrak: starší človek v dlhom staromódnom žakete behal okolo stromu. To bolo v Letnom sade.

Filozof!

Vymenili sme si listy a to mi pripomína túto udalosť: istý huslista si kúpil magnet a niesol si ho domov. Cestou zašiel do obchodíka a s osviežujúcimi nápojmi a vypýtal si pohár višňovej šťavy. Aby sa mu pohodlnejšie pilo, huslista položil magnet na pult, uchopil pohár oboma rukami a dvíhal si ho k ústam. „Na zdravie!“ povedala vtedy predavačka. „Na vaše zdravie,“ povedal predavačke huslista a vypil višňovú šťavu. Na túto udalosť som si spomenul preto, že my dvaja sme si vymenili listy a huslista s predavačkou si vymenili komplimenty.

 

Neúspešné predstavenie

Na scénu prichádza Petrakov-Gorbunov, chce niečo povedať, ale čká sa mu. Začne vracať. Odchádza.

Prichádza Pritykin.

Pritykin: Vážený pán Petrakov-Gorbunov dáva na zná… (Vracia a odbieha.)

Prichádza Makarov.

Makarov: Jegor… (Makarov vracia. Odbieha.)

Prichádza Serpuchov.

Serpuchov: Aby nebolo… (Vracia, odbieha.)

Prichádza Kurovová.

Kurovová: Ja by som… (Vracia, odbieha.)

Prichádza malé dievčatko.

Malé dievčatko: Ocko vám všetkým odkazuje, že divadlo sa zatvára. Všetkým sa nám dvíha žalúdok.

Opona

 

 

Nemravníci

Opera v štyroch dejstvách

  1. dejstvo
  2. Obraz

Scéna je prázdna. V diaľke sú nakreslené kopce. Nakreslené je, ako z kopca zbieha človek so samovarom v rukách. Na scéne stoja dve stoličky.

Bogoľubov stojí na scéne a drží v ruke palicu. Oproti Bogoľubovovi stojí Poroškov.

 

Bogoľubov (spieva): A teraz ťa zbijem!

Poroškov (spieva): Nie, nezbiješ ma!

Bogoľubov: Veru zbijem!

Poroškov: A veru nezbiješ!

Bogoľubov: Zbijem!

Poroškov: Nezbiješ! (Obaja si sadnú na stoličky.)

Zbor I: Zbije ho.

Zbor II: Nezbije.

Bogoľubov (vstáva): A teraz ťa zbijem. (Udiera Poroškova palicou, no Poroškov sa uhne pred úderom.)

 

 

Rozdiel vo výške muža a ženy

Muž: Zmlátil som dcéru a teraz zmlátim ženu.

Žena a dcéra (spoza dverí): Bé bé bé bé bé! Mé mé mé mé mé!

Muž: Ivan! Komorník Ivan!

Vchádza Ivan. Ivan nemá ruky.

Ivan: K službám!

Muž: Kde máš ruky, Ivan?

Ivan: Počas vojny som ich stratil v bojovej vrave.

 

 

Puškin a Gogoľ

Gogoľ vypadne spoza kulís na scénu a ticho leží.

Puškin (prichádza, potkne sa o Gogoľa a spadne): Do čerta! Zdá sa, že o Gogoľa!

Gogoľ (dvíha sa): To je ale svinstvo! Človek si nemôže oddýchnuť. (Vykročí, potkne sa o Puškina a spadne.) Tuším som sa potkol o Puškina!

Puškin (dvíha sa): Človek nemá chvíľu pokoja! (Vykročí, potkne sa o Gogoľa a spadne.) Do čerta! Tuším zas o Gogoľa!

Gogoľ (dvíha sa): Furt niekto otravuje! (Vykročí, potkne sa o Puškina a spadne.) To je svinstvo! Zas o Puškina!

Puškin (dvíha sa): Chuligánstvo! Čisté chuligánstvo! (Vykročí, potkne sa o Gogoľa a spadne.) Do čerta! Zas o Gogoľa!

Gogoľ (dvíha sa): Číry výsmech! (Vykročí, potkne sa o Puškina a spadne.) Zas o Puškina!

Puškin (dvíha sa): Do čerta! Šľak aby to trafil! (Vykročí, potkne sa o Gogoľa a spadne.) O Gogoľa!

Gogoľ (dvíha sa): Svinstvo! (Vykročí, potkne sa o Puškina a spadne.) O Puškina!

Puškin (dvíha sa): Do čerta! (Vykročí, potkne sa o Gogoľa a spadne.) O Gogoľa!

Gogoľ (dvíha sa): Svinstvo! (Odchádza za kulisy.)

Za scénou počuť Gogoľov hlas: O Puškina!

Opona

 

Odzbrojený alebo Nevydarená láska

Tragická fraška v jednom dejstve

 

Lev Markovič (priskočí k dáme): S dovolením!

Dáma (odstrkáva ho): Dajte mi pokoj!

  1. M. (vrhne sa na ňu): S dovolením!

Dáma (odkopáva ho): Nechajte ma!

  1. M. (chytá ju): Len raz!

Dáma (odkopáva ho): Zmiznite! Zmiznite!

  1. M.: Len jedno číslo!

Dáma (neartikulovane odmieta).

  1. M.: Jediné číslo!

Dáma (prevráti oči).

  1. M. (nervózne pobieha, siahne rukou po svojom inštrumente a vtom sa ukáže, že ho nemôže nájsť): Počkajte! (Šmátra po sebe rukami.) Čo je to!

Dáma (prekvapene hľadí na Leva Markoviča).

  1. M.: To hádam nie je možné!

Dáma: Čo sa deje?

  1. M.: Hm… (obzerá sa v pomykove na všetky strany).

Opona

 

Hra

  1. dejstvo

 

Koka Brianskij: Dnes sa žením.

Matka: Čože?

Koka Br.: Dnes sa žením.

Matka: Čože?

Koka Br.: Vravím, že sa dnes žením.

Matka: Čo vravíš?

Koka: Že sa dnes že-ním!

Matka: Že? Čo je to že?

Koka: Žen-ba!

Matka: Ba? Aké ba?

Koka: Nie ba, ale žen-ba!

Matka: Ako to, že nie ba?

Koka: Tak, že nie ba, ale basta!

Matka: Čože?

Koka: No nie ba. Chápeš! Nie ba!

Matka: Zasa len, že ba. Neviem, prečo ba.

Koka: Dočerta s tebou! Žeba! No čo je to že! Vari nechápeš, že povedať iba že nedáva zmysel?

Matka: Čo vravíš?

Koka: Že že nedáva zmysel!!!

Matka: Sel?

Koka: Dočerta, čo to má byť! Ako to robíš, že začuješ len kúsok slova a ešte ten najhlúpejší: sel! Prečo práve sel?!

Matka: Už zase sel.

Koka Brianskij škrtí matku. Vchádza nevesta Marusia.

 

Barónka a kalamár

Bobrov (ukazuje na Krištofa Kolumba): Krištof Kolumbus.

Kolumbus (ukazuje na Bobrova): Bobrov.

Bobrov: Ak vás zaujíma moja výchova, poviem vám. Poviem.

Kolumbus: Áno, áno, povedzte, prosím vás.

Bobrov: Už aj hovorím. Nemám čo skrývať.

Kolumbus: To je veľmi zaujímavé!

Bobrov: Dobre, poviem vám to takto: Aká bola moja výchova? Domovácka.

Kolumbus: Domovácka.

Bobrov: Prečo mi skáčete do reči?

Kolumbus: Ach, pardon, pardon.

Bobrov: Otec ma poslal do domova. A. (Stojí s otvorenými ústami. Krištof sa postaví na špičky a díva sa mu do úst.)

Bobrov: Mimochodom, som obchodník.

Krištof (odskakuje): Len ma zaujímalo, čo tam máte… e… e…

Bobrov: Áno prosím. Teda učil som sa v domove. A zaľúbil som sa do Barónky a Kalamára.

Kolumbus: Naozaj ste sa zaľúbili?

Bobrov: Nevyrušuj, áno, zaľúbil.

Kolumbus: Zázrak.

Bobrov: Nevyrušuj, áno, zázrak.

Kolumbus: To je zvláštne.

Bobrov: Nevyrušuj, áno, je to zvláštne.

Kolumbus: Prosím vás, povedzte mi…

Bobrov: Krištof Kolumbus, ešte slovo…

 

Scéna sa rýchlo mení.

Bobrov sedí a je polievku.

Prichádza jeho žena len v košeli a s dáždnikom.

 

Bobrov: Kam ideš?

Žena: Tam.

Bobrov: Kam tam?

Žena: No tam.

Bobrov: Tam alebo tam?

Žena: Nie, nie tam, ale tam.

Bobrov: A čo?

Žena: Akože čo?

Bobrov: Kam ideš?

Žena: Zaľúbila som sa do Barónky a Kalamára.

Bobrov: To je dobre.

Žena: To je dobre, ale Krištof Kolumbus vopchal do našej kuchárky bicykel.

Bobrov: Nešťastná cuchárca.

Žena: Tá nešťastnica sedí v kuchyni a píše na dedinu list a bicykel z nej stále trčí.

Bobrov: Tak tak. To je teda prípad. Spomínam si, že aj u nás v domove v roku 1887 sa také stalo. Mali sme učiteľa. Natreli sme mu tvár terpentínom a položili sme ho v kuchyni pod stôl.

Žena: Preboha, a prečo to vravíš?

Bobrov: A ešte sa stalo.

Prichádza Salámový Človek.