Tri (či štyri) texty o Proustovi

Marcel Proust je autorom sedemdielneho Hľadania strateného času, tritisícstranového románu, ktorý je všeobecne považovaný za vrchol románového žánru. Vybrali a preložili sme pre vás niekoľko textov o tomto zvláštnom diele a jeho zvláštnom autorovi. Pripravujeme preklad jeho korešpondencie.

Kniha Edmunda Whitea je najfaktickejšia a predstavuje najčistejšiu biografiu. Či už z edičného zámeru alebo z Whiteovej skromnosti táto kniha úzko sleduje len jediný cieľ: podať ucelené fakty o autorovi Hľadania strateného času. Spisovateľstva a tvorivosti je tu málo – čo by bolo v poriadku, keby čitateľ nemal neodbytný dojem, že Proust v podaní Whitea je všedný, neoriginálny a v podstate iný človek, než ako ho pozná z Hľadania strateného času. Tam, kde sa White aj pokúša o vlastné závery, vyznieva nepresvedčivo – ako napríklad pri vysvetlení pohnútok, pre ktoré Proust hodnotil priateľstvo tak nízko (čo možno nájsť oveľa lepšie zdôvodnené u Benjamina i Bottona). White sa snaží byť komplexným – a nič podstatné ani nevynechal – no u Alaina de Bottona, ktorý využíva v podstate rovnaký priestor, možno vytušiť oveľa plastickejší a farbistejší portrét, pretože sa nebál použiť nápaditosť, vtip a poéziu písania. White pozná Bottonov i Benjaminov text a záverečná poznámka v jeho knihe o proustovskej literatúre svedčí o veľkej erudícii: neodvážil sa však byť Proustovi partnerom, využiť niečo z mágie jeho textu a jeho biografia zostáva príliš plochá, bez priestoru a iskry. Vyzdvihnúť treba úvodnú kapitolu (ktorej preklad prinášame) o proustovskej inšpirácii, kapitolu o Proustovej sexualite, ktorá je vecná, hoci odvážna a vzácne objektívna, zvýraznenie dvoch, inak opomínaných motívov u Prousta: jeho počiatočné dekadentné obdobie a jeho neustály pohľad obrátený k smrti v záverečnom období a napokon záverečnú kapitolu glosujúcu dostupnú proustovskú literatúru vo francúzskom i angloamerickom prostredí.

Alain de Botton (nar. 1969 vo Švajčiarsku) je autorom kníh Essays in Love, The Romantic Movement, Kiss and Tell, The Consolation of Philosophy, The Art of Travel a najnovšie i knižky o architektúre. V súčasnosti žije v Londýne, jeho knihy boli preložené do 20 jazykov. Jeho kniha How Proust Can Change Your Life (Ako môže Proust zmeniť váš život) je skvelým podujatím, ktoré má jednu neprekonateľnú výhodu: môže ho čítať ktokoľvek, kto navyše Proustove dielo vôbec nepozná. Botton sa rozhodol participovať na hĺbke, mágii, čare a – čo je v proustologickej literatúre výnimočné – na humore Proustovho písania. Botton vystihol základnú črtu Proustovho písania: sprostredkovať čitateľom hĺbku a krásu sveta, ponúknuť im optiku, s akou sa svet zbavuje svojej zdanlivej všednosti a nudnosti. Primárne sa teda venuje tomuto fluidu, tomuto praktickému využitiu Proustovho textu: jeho objaviteľskému duchu. Botton – čo je vlastné aj jeho ostatným knihám – nestráca nikdy zo zreteľa každodenný život: práve ten jemu cieľom a práve pre každodenné použitie upravuje všetky abstraktné filozofické idey. Kým White ťaží najmä z literatúry o Proustovi, Alain de Botton podniká vlastné výskumy a podáva ich s vtipom: jeho knižka obsahuje fotografie a obrázky (kvôli čomu by si zaslúžila i lepšie než paperbackové vydanie). Botton využíva proustovskú inšpiráciu: na nej stojí jeho vlastný text, napísaný s vtipom i eleganciou. Veľmi presne využíva citáty z Hľadania a niektoré motívy komentuje – podľa mojej mienky – adekvátnejšie než Benjamin.
Bottonov text má ďaleko od odborného textu – čo je jeho výhodou; aj najbežnejšiemu čitateľovi dokáže sprostredkovať pôžitok z „veľkej“ literatúry a zaujme ho od prvej stránky.
Najexkluzívnejším textom je esej Waltera Benjamina, ktorý Prousta prekladal do nemčiny; okrem tejto eseje sa mu venoval aj vo svojej korešpondencii. Benjaminova esej je dôsledne vedená v intencii jeho filozofie a po celý čas zostáva poznačená duchom marxizmu: pre Benjamina sú tvorivosť, kritika a surreálnosť zjednotenou oblasťou marxistickej kategórie protiburžoázneho umenia, a do tejto oblasti situuje aj zámer Proustovho písania.
Štvrtým textom o Proustovi sú spomienky Jeana Cocteaua, obsiahnuté v jeho denníkovom Ópiu.

Iné významné texty o Proustovi
Proustologická literatúra je nesmierne bohatá a stále sa rozrastá, či už sa venuje Proustovmu životu alebo jeho dielu Hľadanie strateného času. Mnohí z Proustovi blízkych ľudí publikovali svoje spomienky; je zaujímavé, že je medzi nimi aj Proustova dlhoročná domáca, Céleste Albaretová (jej spomienky na svojho pána vyšli pod názvom Monsieur Proust). S Proustom sa vyrovnávali v podstate všetci autori, zaoberajúci sa literatúrou; spomeňme Gasseta či Barthesa, ktorých texty sme priblížili v Liste. Medzi renomované texty o Proustovi patrí Painterova biografia Marcel Proust: A Biography, Á la Recherche de Marcel Proust od André Mauroisa alebo Marcel Proust od Jeana-Yvesa Tadiého. Neprávom opomínaná je Beckettova esej o Proustovi, potlačená do úzadia jeho drámami a prózami.

Texty o Proustovi u nás
Najprominentnejším textom o Proustovi je vydanie dvoch esejí Samuela Becketta Proust a Joyce, ktoré vyšli v češtine (Petrov 1992). Výborným textom je jedna kapitola v nedávno vydanej knihe francúzskeho filozofa Paula Ricoera Čas a literárne rozprávanie, ktorej témou je vzťah narácie a času ako ústredný motív Hľadania strateného času. Celkovo možno povedať, že u nás chýba akákoľvek reflexia Proustovho diela, o čom svedčí aj neprítomnosť jeho biografie alebo monografie.

Proustove diela v slovenčine a češtine
Čitateľom odporúčam vynikajúci český preklad Hľadania strateného času od Prokopa Voskovca, resp. Jiřího Pechara, ktorý preklad po smrti Voskovca dokončil. Sedem zväzkov Hľadania vyšlo v šiestich zväzkoch vo vydavateľstve Odeon v priebehu 80-tych rokov a dnes sa dajú nájsť v antikvariátoch, resp. knižniciach. V slovenčine vyšiel nedávno 1. diel Hľadania ako začiatok postupného vydania celého cyklu v slovenskom jazyku.
V češtine vyšiel výber myšlienok z Hľadania strateného času v redakcii Jaroslava Štěpánka (Votobia 1996). Okrem toho aj výber z Proustových esejí ako torzo jeho nedokončenej knihy Proti Saint Beauovi, ktorej zámer sa rozrástol do neskoršieho cyklu Hľadania strateného času. Takisto vyšli aj pastiše Pôžitky a dni, ktoré Proust publikoval vo svojej mladosti.

(jp)