Pokoj v duši

(film)

Triezva skepsa voči slovenskej filmovej tvorbe spôsobila, že aj Pokoj v duši ma príjemne prekvapil. Spomedzi všetkých spomínaných filmov sa najviac sústreďuje na svoju tému, najväčšmi sa vymedzuje ako film, v ktorom „o niečo ide“ a absentuje v ňom odľahčujúci, humorný prvok. Vydarilo sa herecké obsadenie, okrem hlavných postáv (Attila Mokos, Roman Luknár, Robert Więckiewicz, Jan Vondráček) dokonale sadli tri epizodické, ale principiálne slovenské postavy: starosta Juraj Nvota, úradník Ľubomír Paulovič a podnikateľ Ľubo Roman. Dôležitú rolu hrá prostredie Čierneho Balogu (vo filme Čierny Hron), do ktorého sú zasadené príbeh i postavy (zrejme impulz producenta filmu Jána Kováčika) a charakter tohto prostredia sa podarilo vystihnúť. Nejde o prírodné scenérie – kto pozná Baločanov, ten ich myslím spozná aj v postavách tohto filmu.

Miernemu kŕču pri tak seriózne poňatom filme sa asi vyhnúť nedá, ale sympatické je, že komerčne zameraný film usilujúci sa osloviť čo najširšie slovenské publikum neláka masy na povrchnosť a zábavu, ale na ťaživé a aktuálne problémy.


(jp)