Pavian Records 2010
Vzhľadom na svoje všestranné aktivity sa v poslednej dobe zdalo, že sa Vladimír Godár akosi odmlčal – keď však vyšiel album Querela Pacis, bolo jasné, že ide o prepracovaný, do detailu dotiahnutý projekt. Po predchádzajúcom veľkom projekte Mater ide o ďalší tematický celok, tentokrát s protivojnovou tematikou, odkazujúci na dielo Erasma Rotterdamského (so záverečným netematickým bonusom veselej detskej uspávanky).
Album má dve zdanlivo protikladné vlastnosti: na jednej strane je nesmierne obsažný, dá sa počúvať stále znova a je neobyčajne hudobne i emočne nasýtený, na druhej strane sa dá v jeho meditatívnosti ľahko pozabudnúť a zatúlať sa do vlastných myšlienok. Inými slovami, bohatý hudobný obsah je tu zakomponovaný do organického plynutia bez švov a ruptúr, je to skôr cesta „pärtovskej“ poetiky (avšak štýlovo nasýtenej) než poetiky poľskej avantgardy. Querela Pacis je pritom výsostne moderná historizujúca hudba, z ktorej zároveň cítiť špecifický Godárov jazyk (v detailoch napríklad už takmer čosi ako jeho „čembalový podpis“). A je dosť možné, že toto je zatiaľ Godárov najlepší album.
Popri meditatívnych skladbách sa do popredia prirodzene dostáva skladba Lament (spievaná v sumerčine), ktorú sme už mohli počuť v podaní Ivy Bittovej vo filme Krajinka – v tejto novej úprave sa mi páči viac. A ak sa o niektorých skladateľoch hovorí, že dokážu zhudobniť aj telefónny zoznam, potom sa niečo podobné podarilo aj Godárovi, keď majstrovsky a vtipne zhudobnil encyklopedické heslo Jána Amosa Komenského (skladba Vojak na motívy zbrojného inventára z diela Orbis Sensualium Pictus).
Takže Querela Pacis: súčasná vážna hudba s hitovým potenciálom.