Horem pádem

České rodinné filmy neobľubujem – z českej kinematografie ma naposledy oslovili Michálkove filmy Anděl Exit a Amerika, ale Svěrákovské a Hřebejkovské filmy nemusím. Kým napíšem všetko to, čo sa mi na filme Horem pádem nepáčilo, spomeniem to jediné, čo azda stojí za to: výber tém, ktoré sú často tabuizované, a do ktorých sa (aj) tento film pustil – žiadna česká idylka. Český pohľad na rasizmus, prisťahovalectvo, zločinnosť atď. by dokonca mohol osloviť aj zvyšok sveta – ale nie takýmto spracovaním. Film začína sľubne – dvojica pašerákov hovorí prirodzeným jazykom, nočná scéna je na začiatok dobrá. Ďalej je to stále horšie. Predovšetkým: postavy sú hrozné, čo začína byť nápadné pri postave matky (E. Vášáryová). Žiaden náznak, všetko dotiahnuté do karikatúry, do nezmyselného extrému – idiotizmu zúčastnených sa pritom venuje toľko priestoru, až sa divák čuduje, prečo má v dlhom monológu počúvať také banality. Postavy – neživotné, umelé a názorné až hrôza – sú prvým klišé. Ďalšia hrozná vec je hlas ženy, ktorá všetko opisuje, uvádza a komentuje scény. Neviem, koho to bol nápad alebo kto to poradil, ale dúfam, že si nik nemyslel, že by to bolo originálne. Je to hrozné. Ďalším klišé sú herci. Výber hviezd a v Čechách obľúbených Slovákov (okrem Šiškovej či Lasicu) je stavením na istotu a premárnením talentov. Zaujala len postava Jaroslava Dušeka – to je jediný skvelý a vydarený experiment. Herci sú dobrí, ale scenár a réžia ich potopili. Obrovským klišé je záverečné radenie obrazov – pokus o umenie pre meštiakov. Absolútny gýč, totálne klišé – ak to bol pokus o umenie, tak autori strácajú akúkoľvek kvalifikáciu na prácu na filme. Ak marketing, je to len nepoctivosť z ich strany. Tento film je veľkým klišé – kinematografia 21. storočia musí byť iná, nová; experimentálna, ak chcete. Tento film nemá s umením spoločné nič. Hovorí niečo o Čechách – ale v podstate z neho kričí to, že ľudia s remeselnou zručnosťou dnes tvoria gýče bez duchovného či umeleckého rozmeru. Film aj s pomocou rozprávačky pochopí každý – dúfam, že väčšina si uvedomí jeho nevkus. Nerád píšem o veciach, ktoré sa mi nepáčia – ale po dvoch hodinách trápneho pocitu si to tento film zaslúžil.

(jp)