Mulatu Astatke and The Heliocentrics: Inspiration Information Vol. 3

(Strut Records 2009)

Dvomi slovami: vynikajúci album.

Mulatu Astatke je zaslúžilý veterán a pionier ethio-jazzu. Najväčší prínos Jarmuschovho filmu Broken Flowers je asi v tom, že pomohol objaviť jeho hudbu – to už mal ale ethio-jazz štyridsať rokov a Mulatu Astatke mal za sebou štúdium hudby v Anglicku i Berklee (údajne ako prvý Afričan), spoluprácu s Dukom Ellingtonom i Alice Coltrane a pobyt na oboch stranách Atlantiku.

Heliocentrics je londýnske zoskupenie, experimentujúce s world music, jazzom a elektronikou. V roku 2008 začali spolupracovať s Mulatu Astatkem a výsledkom je tento album.

Heliocentrics dodali perfektný zvuk: spájajú všetko možné, tradičný jazz s elektronikou, funky so sláčikmi, ale nie je to žiadne retro, ale niečo nové a svojbytné. Astatkeho kompozície dostali sviežu podobu – hoci už jeho hudba je veľmi sofistikovaným spájaním žánrov, predsa len má svoj typický rukopis s dominantnými dychmi, ktoré Heliocentrici vyvážili najmä zaujímavými basmi a perkusiami a celý album svieti pestrými aranžmánmi. V tejto hudbe si môže každý niečo nájsť: priaznivci Prodigy i Johna Coltranea (skladba Anglo Ethio Suite má bicie a basy evokujúce jeho Africu), tí, čo radi tancujú ale i meditujú, tí čo vnímajú hudbu ako príjemné pozadie ale aj tí, ktorí majú uši pozorné pre preparovaný klavír, africké perkusie a netradičné nástroje (napríklad päťstrunový krar alebo desaťstrunovú begenu). Moderný jazz našťastie nemusí byť vždy nu, všetci tu hrajú ako o život a vydarila sa komunikácia: Mulatu Astatke napísal síce len päť zo štrnástich skladieb, ale album znie kompaktne a pestro súčasne. Treba povedať, že melodicky sa tieto skladby nevyvíjajú, postavené sú na chytľavých basových linkách a kombinácii jednoduchých motívov a namiesto nejakej pointy v závere sa skôr nenápadne vytrácajú, ale všetko to držia pokope skvelé aranžmány a navyše aj akási charizmatická energia. Pohodové, objavné, vydarené.

 

The Heliocentrics: Fallen Angels / The Singles Collection

(Now Again 2009)

Londýnčania to minulý rok dobre rozbehli: okrem vydarenej spolupráce s otcom ethio-jazzu Mulatu Astatkem si trúfli aj na kolekciu vinylových singlov – a to svoj debut vydali len o dva roky skôr. Kolekcia desiatich skladieb ponúka reprezentatívny prehľad žánrov, ktoré Heliocentrics miešajú – v ich prípade je však lepšie hovoriť o inšpirácii. Veľa elektroniky, veľa poctivého jazzu, funky, rock, ale výborne znie aj vesmírne blues (Space Time Girl). Primárne je to jazz, zapustený do tanečného základu, s množstvom prímesí a hosťujúcimi DJ-mi. Jazzová paleta je pestrá – rozhodne žiaden nu-jazz, Heliocentrics idú hlbšie: kým debut Out There odkazoval najmä na Sun Ra, vplyvy na tomto albume sú rozložené rovnomernejšie. Na lídrovi, bubeníkovi Malcolmovi Cattovi počuť, že má rád aj Elvina Jonesa (The Oracle); striedma, ale presná gitara Adriana Owusa zvláda rock aj funky; basák Jake Ferguson si rozumie s elektronickými beatmi aj jazzovou psychedéliou. Desať skladieb nenudí, navyše ide aj o remixy a úpravy pôvodne vydaných skladieb. Heliocentrics ponúkajú veľmi zrelý, vybrúsený a cieľavedomý súčasný jazz: oplatí sa sledovať, čo bude ďalej.