Zoológia

Laukus sa loví tak, že sa v lese oprie rebrík o niektorý strom. Laukus naň vylezie a potom ho už len stačí odniesť spolu s rebríkom.

Známa je jeho posadnutosť parfumom značky Hugo Boss. Stačí si ním nastriekať topánky a po návrate z prechádzky po lese Laukusa z nich už len striasť.

Loví sa pre jeho schopnosť dobre vplývať na opustených ľudí. Tiež je tento živočích vyhľadávaný gurmánmi ako vynikajúci spoločník pri stolovaní.

Zvyšujúcim sa počtom rozvodov v poslednom období sa rozšíril aj lov na Laukusov, preto už v dnešnej dobe patrí medzi chránené druhy a vyskytuje sa len v Slovenskom Raji. Ochranári v snahe zachrániť Laukusa zorganizovali rozsiahlu kampaň. Vydali dva nové zákazy a to zákaz kupovania napodobnenín spomínaného parfumu od miestnych Rómov a zákaz nosenia rebríkov do Slovenského Raja. Kvôli schopnosti Laukusov chodiť po rebríku len jedným smerom sú niektoré trasy v Slovenskom Raji len jednosmerné, aby sa obmedzil stret Laukusov s turistami. Zbierky na jeho záchranu sú pri vstupe do Slovenského Raja poprípade Vás o ne požiadajú rómske deti vo vnútri.

Čo môžete urobiť VY pre záchranu Laukusa? Prinajmenšom ešte dnes podarovať svojmu partnerovi kvety.

 
Ceper je veľký had so zakrpatenými nohami a krídlami. Žije na skalných útesoch a v jaskyniach Súľovských skál, kde po ňom pomenovali Šarkaniu dieru – s rozvojom turizmu pestal používať nohy i krídla, takže mu zakrpateli, narástol mu však dlhý, rozdvojený jazyk, ktorým sťahuje ľudí z okrajv skál, pod ktorými striehne. Usídlil sa pri atraktívnych vyhliatkach; v daždi neloví, zimu trávi v jaskyniach. Farbou tela sa prisposobuje okoliu. Existujú záznamy, podľa ktorých ohrozoval i baníkov v šachtách pri Banskej Štiavnici. Jeden vraj obýva i pivničný systém pod Krupinou.
(zdroj: Prof. Bárta, Ing. Kubaský)

 
Holymón je neoperený, teda blanokrídly lietajúci tvor, ktorého veľmi tmavú siluetu možno pozorovať za súmraku na Záhorí, kde za teplých letných večerov demoluje antény na strechách budov. Podľa výskumu zvieracích psychológov trpí silnou pyrofóbiou. Dá sa predpokladať, že oheň v dávnych dobách spálil jeho perie a holymón už viac nemohol lietať. Zmienky o jeho výskyte sú z okolia Dobšiny, odkiaľ sa zrejme po postavení vysokej pece presťahoval do jaskyne dnes známej ako Jaskyňa mŕtvych netopierov. V priebehu troch storočí pobytu v jaskyni sa znova naučil lietať, ale značne oslepol a stmavol. Objavovanie jaskyne človekom malo za dôsledok jeho doteraz posledné sťahovanie na Záhorie. Kosti mŕtvych Holymónov nájdené v jaskyni kvôli mediálnej kampani vyhlasujú za kosti netopierov staré 6000 rokov.

Poznámka:
Ľudia si často zamieňajú draky a šarkany, hoci medzi týmito druhmi jestvujú zásadné rozdiely. Veľmi jednoducho sa dajú rozlíšiť napríklad podľa toho, že v jaskyniach šarkany spávajú prichytené o strop, kým drak spáva na zemi. Drak je aj omnoho mohutnejší, ťarbavejší a nešikovnejší, kým šarkan je typickým dravcom.

Mytologickí draci nepatria medzi živočíchy, ale medzi bytosti, ktorých vzhľad sa vymyká stálej a trvalej forme zvierat. Niektorí na túto ich povahu poukázali prirovnaním drakov k oblakom – tak ako oblaky, môžu byť draci viditeľní či neviditeľní – a spájajú ich aj s dažďom či riekou. Borges začína heslo drak vetou: „Drak má schopnost brát na sebe rozmanitou podobu.“

Slovenčina rozlišuje draka ako zoologický druh od mytologického tvora nominatívom plurálu (draky – draci).

Slovo drak pochádza z gréckeho drákon na označenie prúdu ohňa, plameňa šľahajúceho z jeho úst – z toho pochádza aj dragúň – podľa plameňa z hlavne pušky, ktorú dragúni používali. Welšsky (v jazyku, ktorým sa údajne hovorí v nebi) draig, anglicky dragon.
(jp, Ing. Kubaský)

Poznámka č.2: text písaný kurzívou jp, text písaný obyčajným písmom Ing. Kubaský.