Topografická poézia

Jeffrey Street

Tri vysoké postavy pod Calton Hillom
Odchádza vlak
Kohút stráži zvon

 

Jeffrey Street II

Žeriav
Kohút
Čajka

 

Topografická poézia je poéziou naviazanou na konkrétne miesto, je to poézia miesta. Topografická báseň zjednocuje čas autora a čitateľa: autor ju napísal na konkrétnom mieste a práve na tom mieste by ju mal čitateľ prečítať – báseň tak má možnosť stať sa spoločným zážitkom, ktorý prepojí dva okamihy prežívané odlišnými ľuďmi: okamihy toho istého miesta a teraz už možno aj toho istého pocitu. Ako ukážku som vybral dve krátke básničky patriace k miestu v Edinburghu: Jeffrey Street je tichá ulica vedúca z rušnej Royal Mile do otvoreného priestoru nad železnicou, odkiaľ sa otvára výhľad na Calton Hill – neskôr zabočí a vedie popod North Bridge k Waverley; je to ulica s tetovacím salónom a občerstvením Baked Potato, po ktorej som chodieval do práce. (Ideálne by bolo, keby si čitateľ prečítal básničky práve tam, na oblúku so zábradlím, odkiaľ vidieť Calton Hill, mosty a vpravo kostol, alebo keby si aspoň spomenul na toto miesto, ak tam bol.) Obe verzie vznikli ako haiku-experiment, ako polaroidové fotografie vlastného vnímania: dvakrát som sa postavil na to isté miesto a prvé, okamžité dojmy som pretavil do básničky. Keby čitateľ spravil to isté, postavil sa na dané miesto a letmo sa rozhliadol, azda by došlo k náhlemu stotožneniu. Žeriav, kohút a čajka – tieto tri strohé slová, názvy troch vtákov, hovoria možno viac, než sa zdá. Žeriav blízkej stavby dominoval výhľadu, ako asi dominovali aj zvuky stavby a desiatky pobehujúcich robotníkov celku vnímania. Kohút je kohútom protestantského kostola, na ktorý je z tohto miesta krásny výhľad. Čajka poletovala vzduchom nad mojou hlavou. Ako je žeriav technickým pojmom, kohút je symbolom a čajka zase živým vtákom; žeriav sa tu týči vo svojej fyzickej monumentálnosti a konkrétnosti, kohút je duchovným symbolom a zastupuje vieru, čajka je zástupcom prírody a okamžitosti. Kohút nám prezrádza že sme v protestantskej krajine, čajka zase, že sme pri mori, a žeriav, že sme v meste, blízko stavby. Tri slová a tri vtáky – železný žeriav, plechový kohút, živá čajka – poukazujú na tri rôzne oblasti, tri odlišné zdroje informácií – akýsi minimalizmus s maximalistickým programom. Celá báseň vznikla za asi tri sekundy – bez lyrizmu či dodatočného poetizovania, len pohľad determinovaný priestorom.

(jp)