Čo malo byť a nebolo

Andrej Tarkovskij: Denníky

 

30. apríl 1970, Moskva

So Sašom Mišurinom sme opäť diskutovali o Dostojevskom. Najprv to, samozrejme, treba napísať: ešte je priskoro uvažovať o tom, ako to režírovať.

Nie je takmer nijaký dôvod sfilmovať romány. Je potrebné urobiť film o ňom samotnom. O jeho osobnosti, jeho Bohu, jeho diablovi, jeho diele.

Toľa Solonicyn by mohol byť perfektným Dostojevským. Teraz musím čítať. Všetko, čo Dostojevskij napísal. Všetko, čo sa o ňom napísalo; a ruských filozofov – Solovjova, Leontieva, Berďajeva, atď.

„Dostojevskij“ by v sebe mohol obsiahnuť všetko, čo chcem v kinematografii dokázať.

Teraz Solaris. Momentálne to postupuje strašne pomaly, pretože pomery v Mosfilme dosiahli kritický bod.

Potom – Jasný deň.

 

10. máj 1970, Moskva

10. apríla 1970 sme kúpili dom v Mjasnoje. Ten, ktorý sme chceli. Teraz sa už netrápim tým, čo sa stane. Ak mi nedajú nijakú prácu, zostanem na vidieku a budem chovať prasiatka a husi, pestovať zeleninu a doparoma s nimi!

Mali by sme postupne dať do poriadku dom a záhradu, a bude z toho krásny vidiecky dom; kamenný.

Ľudia sa tam zdajú byť milí. Osadil som úle; budeme mať med. Keby sme ešte tak zohnali dodávku, boli by sme vybavení. Teraz by som mal zarobiť čo najviac, aby sme mohli dokončiť dom do jesene. Musí byť obytný aj v zime. Tristo kilometrov od Moskvy – ľudia sa tam nevyberú len tak pre nič.

Teraz sú dôležité dve veci:

 

  1. Solaris musí byť v dvoch dieloch.
  2. Maximálna distribúcia pre Rubleva.

Tak sa zbavím dlhov.

A – súhlas v Dušanbe.

Spraviť na dome:

  1. Novú strechu.
  2. Vymeniť všetky dlážky.
  3. Spraviť nový rám pre jedno okno.
  4. Použiť škridle z domu na strechu.
  5. Spraviť pec.
  6. Opraviť praskliny na galérii.
  7. Spraviť plot okolo celého domu.
  8. Pivnica.
  9. Odstrániť zo stropov drevotriesku.
  10. Spraviť priechody medzi izbami.
  11. Spraviť pec do galérie.
  12. Spraviť v zeleninovej záhrade kúpeľňu.
  13. Spraviť záchod.
  14. Nainštalovať čerpadlo (elektrické) z rieky do domu (ak v zime nezamŕza).
  15. Sprcha (v kúpeľni).
  16. Záhrada.
  17. Natrieť dlážku a steny galérie a hrady.

 

25. máj 1970

Navštívil som Bažanova. Sľúbil, že zavolá Surinovi, aby to bolo dvojdielne. Musí to byť rýchlo! Práca stojí.

Musíme čím skôr spraviť kamerové skúšky. Máme všetkých hercov, okrem Hari.

Herci:

Chris – Banionis

Jeho otec – Grinko

Berton – Massiulis

Snaut – Jarvet

Sartorius – Solonicyn

Matka – Tarkovská (? – ak bude súhlasiť)

Posol – Stevens

Larisa sa necíti dobre. Čoskoro bude rodiť. Ó Pane!

 

4. jún 1970

Veci sa pomaly hýbu. Komisia povolila Solarisu 4000 metrov= 14 častí = 2 hodiny 20 minút. A Ústredná Komisia Strany sa začína zaoberať možnosťou natáčať v Japonsku.

Larisa bola u lekára a možno to budú dvojičky.

 

13. jún 1970

Včera som sa zoznámil s Bibi Anderson. Strávil som celý večer premýšľaním, či by mohla hrať Hari. Pochopiteľne, že je to skvelá herečka. No nie je natoľko mladá, hoci vyzerá dobre. Neviem, zatiaľ som sa ešte nerozhodol, čo s ňou. Je ochotná hrať za honorár v rubľoch. Chystá sa natáčať s Bergmanom v lete a na jeseň bude voľná. Uvidíme. Zatiaľ som sa nerozhodol. Musím hovoriť s Irou.

12. som vzal Senku do školy. Mal som dojem, že neuspel, no riaditeľ je benevolentný a nič nevravel, takže zatiaľ je všetko v poriadku, pokiaľ je to na škole.

 

15. jún 1970

Včera som navštívil Iru. Bola mojou ponukou na Hari prekvapená, no neodmietla ju. Je chudšia, je na nej niečo uhrančivé, akýsi jas, akurát vhodný pre Hari. Bolo by skvelé, ak by hrala túto rolu. Ešte nájsť matku. Žeby Demidovová?

Dnes príde Kolja Šišlin. (Je to mimoriadne milý, decentný človek.) Chcem mu prečítať Jasný deň.

Jediný možný spôsob je ísť na vec „zhora.“ Možno poradí niečo dobré.

 

11. júl 1970

Už poriadne dlho som nič nepísal. Bola tu Bibi Anderson s manželom. Veľmi rada by hrala v Solarise. Je to pochopiteľne skvelá herečka. Spravím ešte jeden test s Irou, s novým make-upom, a ak ešte stále budem mať nejaké pochybnosti, začnem „testovať“ Bibi. Mimochodom, je ochotná pracovať za ruské ruble, čiže prakticky zadarmo.

Larisa ide napozajtra do nemocnice.

Našli sme miesto pre Kelvinov dom. Myslím, že veľmi dobré. Biele vŕby a rybník. A ďalšie miesto s riekou a bielymi vŕbami. Musíme začať so stavbou scény. O hercov sa nemusím báť; Jarvet a Banionis sú skvelí. Solonicyn a Grinko budú musieť trochu popracovať – ruská škola – kvázi-amatéri.

(Žena – z vidieka – mužovi, ktorý sa ponosoval na svoj vek: „Všetko máte ešte pred sebou!)

Bibi by bola skvelá ako Matka v Jasnom dni.

Včera som videl neuveriteľne sarkastickú verziu Čechovovej Čajky od Karasika. Myslím, že to tentoraz prehnal.

 

12. júl 1970

Včera som sa opil. A oholil si fúzy. Zistil som to až ráno. A na všetkých dokladoch mám fotky s fúzmi. Musím si ich nechať opäť narásť.

Milujem Larušku, je skvelá. Prečo potom, keď ju milujem, pijem… Podľa všetkého preto, že chýba tá podstatná vec, sloboda.

Keby len Larisa čo najskôr porodila. Najviac ma desí, že by som ju mal vziať sám do nemocnice. Hrozná predstava.

 

12. január 1972

Včera Sizov predniesol komentáre a kritiky na Solaris, pochádzajúce z rôznych zdrojov – z kultúrneho oddelenia Ústrednej Komisie, Demichovovho úradu, Komisie a odboru ministerstva.

Zaznačil som si tridsaťtri z týchto pripomienok. Tu sú. Ak by som im mal vyhovieť (čo v skutočnosti nie je možné), celý základ filmu by bol zničený. Inými slovami, je to ešte absurdnejšie než pri Rublevovi.

Komentáre:

  1. Vo filme by mal byť jasnejší obraz zeme v budúcnosti. Film jasne nezobrazuje, aká bude budúcnosť.
  2. Mali by tam byť nejaké obrazy z prostredia planéty budúcnosti.
  3. Z akého zriadenia sa vydal Kelvin na svoj let – zo socializmu, komunizmu alebo kapitalizmu?
  4. Snaut by nemal hovoriť o nevýhodnosti (?!) výskumu vesmíru. Vedie to k mŕtvemu bodu.
  5. Odstrániť koncepciu Boha. (?!)
  6. Encefalograf by mal byť zapnutý až do konca.
  7. Odstrániť koncepciu kresťanstva. (!?)
  8. Konferencia. Odstrániť zahraničných účastníkov.
  9. Záver:

(13. január 1972)

(a) Či by nemohol byť Chrisov návrat k otcovi spravený realistickejšie.

(b) Či by nemohlo byť jasnejšie, že splnil svoju misiu.

  1. Domnienka, že Chris je lenivý, by mala byť vyvrátená.
  2. Motívom Gabarianovej samovraždy (ktorá nebola u Lema) by malo byť obetovanie sa pre svojich priateľov a spolupracovníkov. (!?)
  3. Sartorius ako vedec postráda ľudskosť.
  4. Hari by sa nemala stať osobou. (!?)
  5. Skrátiť Hariinu samovraždu.
  6. Vystrihnúť scénu s Matkou.
  7. Skrátiť posteľnú scénu.
  8. Vystrihnúť scénu, kde je Chris bez nohavíc.
  9. ?! Ako dlho trval hrdinov let tam, spiatočný let a jeho práca.
  10. Film by mal mať písomný úvod (z Lema), ktorý by všetko vysvetľoval.
  11. Prerobiť v scenári rozhovor Bertona s otcom o ich mladosti.
  12. Vložiť nejaké citáty z Kolmogorova (o konečnej povahe človeka).
  13. „Zem“ je príliš dlhá.
  14. Vedecká konferencia pôsobí ako súdny proces.
  15. Objasniť situáciu na konferencii v termínoch zápletky.
  16. Zaradiť let na Solaris.
  17. Prečo sa (Snaut a Sartorius) boja Chrisa?
  18. Nie je jasné, že oceán je zodpovedný za situáciu. (?)
  19. Je veda humánna, alebo nie?
  20. „Svet nemožno poznať. Vesmír nemožno pochopiť. Človek musí zahynúť.“
  21. „Diváci budú kompletne zmätení…“
  22. Čo je to Solaris? A návštevníci?
  23. Nevyhnutnosť kontaktu musí byť vyjadrená jasnejšie.
  24. Musia prejsť krízou.
  25. Prečo Hari zmizne? (Oceán to pochopil.)
  26. Zostáva odkaz: „Pre ľudstvo nemá zmysel prenášať svoje problémy z jedného konca galaxie na druhý.“

Tento absurdný zoznam končí slovami: Ďalšie pripomienky nie sú.

Mohol by som práve tak rezignovať.

Je to akási provokácia… Ale čo ňou chcú dosiahnuť? Chcú, aby som odmietol spraviť zmeny? Prečo? Alebo aby som na všetky pristal? Lenže vedia, že to nespravím.

Nemá to logiku.

 

23. február 1972

Skutočne idem opäť celé roky sedieť a čakať, kým mi niekto veľkoryso dovolí natočiť film?

Aká výnimočná je toto krajina – neprajú si medzinárodné umelecké úspechy, neprajú si, aby sme mali kvalitné nové knihy a filmy? Boja sa skutočného umenia. Celkom pochopiteľne. Umenie pre nich môže byť len zlé, pretože je ľudské, zatiaľ čo ich cieľom je zničiť všetko živé, každý záblesk ľudskosti, každú snahu o slobodu, každý umelecký prejav na našom pochmúrnom horizonte.

Nebudú spokojní, kým nepotlačia každý prejav nezávislosti a nezredukujú ľudí na úroveň dobytka.

Postupne zničia všetko; seba i Rusko.

Zajtra idem za Sizovom, ktorý mi vysvetlí, čo sa deje vo veci Solarisu. Nepochybne sa bude snažiť presvedčiť ma, získať si ma a presvedčiť. Obvyklý scenár.

Musím si prečítať Korolenkov príbeh, o ktorom rozprával Friedrich; je o sedliakoch žijúcich ďaleko na Sibíri, o ich predsudkoch a tak ďalej… Možno trochu ako Echo Calls? Natáčanie existujúcej knihy je ten ľahší spôsob práce.

Mám pocit, že je lepšie sfilmovať bezvýznamnejšiu literatúru, ktorá však obsahuje zárodok niečoho skutočného – ktorý možno vo filme rozvinúť do niečoho krásneho ako výsledok vlastnej práce.

 

23. máj 1983, Rím

Včera som zabudol napísať, že Nostalgia získala tri ceny: Cenu za réžiu, FIPRESCI a Ekumenickú.

21. vyšiel v Sovietskej kultúre článok o Festivale v Cannes, v ktorom sa píše, že úroveň bola veľmi nízka; že na ňom boli dobré indické (!) a turecké (o homosexuáloch?) filmy, že najlepší film bol japonský – veľmi ľudský – a že Tarkovskij a Bresson sa delia o Zvláštnu Cenu Poroty za réžiu. Anna Semjonovna a celá rodina a priatelia v Moskve sú rozrušení, ja som jej ale povedal, že by nemali byť: „Čím horšie, tým lepšie.“

Stále rozmýšľam, koľko máme pravdy, keď tvrdíme, že umelecké dielo je stavom duše. Prečo? Možno preto, že človek sa usiluje napodobniť Stvoriteľa. Ale smie? Nie je hlúpe napodobňovať Stvoriteľa, ktorému slúžime? Ospravedlňujeme svoju vinu pred naším Stvoriteľom využívaním našej slobody, ktorú nám dal, na boj proti zlu, ktoré je v nás, na prekonávanie prekážok, ktoré sú na ceste k nášmu Pánovi, na duchovný rast a prekonanie všetkého nízkeho v nás. Pomôž mi Pane, pošli mi Učiteľa, čakám už tak dlho a som unavený.

 

25. máj 1983, Rím

Zlý deň. Deprimujúce myšlienky. Som zdesený.

Som stratený! Nemôžem žiť v Rusku a nemôžem žiť ani tu.

 

Poznámky

[1] Alexander (Saša) Mišurin (*1939): spoluautor Zrkadla, hral menšie úlohy v Solarise a Zrkadle.

[2] Anatolij (Toľa) Solonicyn (1934-1982): herec, hral v  Andrejovi Rublevovi (hlavná postava), Solarise, Zrkadle Stalkerovi. Pre vážnu chorobu ho Tarkovskij nemohol obsadiť do svojich posledných filmov.

[3] Jevgenij Bažanov: zvukár, Mosfilm.

[4] Vladimír Surin: predchodca Nikolaja Sizova na riaditeľskom poste Mosfilmu.

[5] Donatas Banionis (*1924): litovský herec, hral v Solarise hlavnú postavu Chrisa Kelvina.

[6] Nikolaj Grinko (1920-1989): herec, hral v Ivanovom detstve, Andrejovi Rublevovi, Solarise, Zrkadle, Stalkerovi.

[7] A. Massiulis: litovský herec. Bertona hral napokon Vladislav Dvoržeckij.

[8] Jurij Jarvet (*1919): litovský herec.

[9] Mária Ivanovna Višňaková-Tarkovská (1907-1979): matka A. Tarkovského, herečka.

[10] George Stevens (1904-1975): americký režisér a kameraman.

[11] Larisa (Lara, Laruška) Pavlovna Tarkovská: druhá manželka A. Tarkovského.

[12] Tarkovskij chcel do úlohy Hari obsadiť Bibi Anderson alebo Irinu Rausch, napokon sa rozhodol pre Nataliu Bondarčukovú, dcéru režiséra Sergeja Bondarčuka, s ktorou bol mimoriadne spokojný.

[13] Irina (Ira) Rausch-Tarkovská: režisérka a herečka, prvá manželka A. Tarkovského, hrala v Ivanovom detstveAndrejovi Rublevovi.

[14] Arsenij (Senka) (*1962): Tarkovského syn z prvého manželstva.

[15] Nikolaj Šišlin (*1933): zamestnanec kultúrneho oddelenia Ústredného Výboru Strany, priateľ A. Tarkovského.

[16] J. Karasik (*1923): ruský filmový režisér.

[17] Nikolaj Trofimovič Sizov (*1916): ruský spisovateľ, riaditeľ Mosfilmu.

[18] Piotr Demichov (*1918): minister kultúry ZSSR od roku 1974 až do perestrojky.

[19] Stanislaw Lem: autor knižnej predlohy Solarisu.

[20] Vladimir Korolenko (1853-1921): ruský spisovateľ.

 

Fotografie: Orhan Tekin

tekin5

tekin6