Július Bruna

Sýria

Krajina, o ktorej sa teraz najviac hovorí. Škoda, že u nás vieme o krajinách len v súvislosti s bojmi, súperením veľmocí a zlom. Ja som ešte zažil v Sýrii pokoj. Pre mňa bola vždy hlavne krajinou najstarších dejín, krajinou, odkiaľ pochádzalo veľa mojich známych – kolegov architektov či iných profesií. A keďže môj sused v Alžírsku a dlhoročný priateľ Yasser bol tiež odtiaľ, poznal som ju lepšie a o to viac som tam aj túžil ísť. Podarilo sa to na sklonku milénia. V Prahe som často robil drobné štúdie a tiež výtvarné diela pre film Arabella a tak mi na konci jesene kúpil Yasser letenky do Sýrie. O všetko tam sa mali postarať jeho kamaráti a rodina. Počasie mi podľa aktualít malo priať. Ale po príchode sa náhle ochladilo. Aj tak šlo všetko hladko. Taxikár si za cestu z letiska hladko vypýtal desaťnásobok obvyklej ceny, čo som pochopil až doma – u Zeinovcov, keď sa jeho otec zdravo rozčúlil. Ale potom to všetko šlo ozaj hladko. Výlety z návštevy rôznych miest som vždy ukončil prespaním u nich. Tak si to oni vymysleli. Ale mne to nemohlo stačiť. Sýria je veľká a tak som ich trochu oklamal. Bol som tu tak blízko slávnych antických miest, že moje srdce dobrodruha zavelilo – útek! A stálo to za to! V Palmýre som si užil rozsiahle, značne zachovalé mesto, ktoré dostalo meno podľa rozsiahlych palmových hájov. Život mu dával liečivý prameň už niekoľko tisíc rokov. V časoch rozkvetu – za vlády Septimie Zenobie, bolo mesto krásou i veľkosťou porovnateľné s tými najväčšími v centre Rímskej Ríše. Domácich v hoteli a v reštaurácii som si získal hlavne portrétmi a oni mňa vynikajúcou kuchyňou – z arabských krajín som ju hodnotil najvyššie!

Ďalším lákadlom dávnej histórie je mestský štát Ugarit. Domáci mu dávali prívlastok najstaršie mesto, ktoré dalo svetu najstaršie písmo. Ale tu teraz nejde o prvenstvo vo svete. Chcel som tam byť a precítiť ú atmosféru! Podarilo sa! Tajuplný pahorok viac skrýva ako odhaľuje a je tu už cítiť turistický priemysel. Ale zážitok silný. Prekvapenie ma však čakalo, keď som sa vybral sám k moru. Mesto leží len pár metrov od mora, ale pobrežie bolo tak romanticky nedotknuté a krásne, že som tam strávil viac času ako v meste. Tu už začala jar – na zelenom trávniku kvitli stovky cyklámenov a v diaľke bolo vidieť skalné bralo nad morom, za ktorým je už Turecko. Zrazu som objavil útes, ktorý padal do mora. Ale nebol to útes, bola to súvislá vrstva antických črepov, ktorá sa voľne sypala do mora. Táto vrstva šla až niekoľko sto metrov do diaľky. Srdce archeológa zaplesá. U nás objav storočia – tu úplná všednosť. Neodolal som a pár ich máme v našej zbierke v Antickom múzeu.

Ale mám aj inú skúsenosť – stretol som tu milého deduška s nošou plnou byliniek. Ako krásne ich opísal, tak krásne voňali. Dal mi jednu a vzbudil vo mne túžbu mať ich viac! Dlho som putoval v smere vzácnej lokality, ale nakoniec som to vzdal. Aj tak mi ostala krásna spomienka. Ono vôbec – v Sýrii som stretol len samých milých ľudí. Bol som dojatý, s akou srdečnosťou som sa denne stretal! A to som tu bol len jedenásť dní!

Vďaka režimu je v krajine pokoj a mier, i keď sa vyskytli nejaké nepokoje s vážnymi následkami, veľa sa o nich nehovorilo. Žije tu zmes národov, konfesií a je tu úžasná hĺbka historickej kontinuity. Najviac ju symbolizuje Damaskus, mesto spomínané v Biblii i v rozprávkach Tisíc a jednej noci. Má vyše štyritisíc rokov histórie. Len v kocke – najslávnejšia mešita stojí na mieste Baziliky Sv. Jána Krstiteľa a z veľkej časti využíva jej pôdorys. Dodnes sa muslimovia a domáci kresťania chodia pokloniť relikviám Jána Krstiteľa. Všade okolo je staré mesto s nekonečnými bazármi a uličkami kaviarní. Je tu i jedno z posledných miest, kde sa stáročia udržiava tradícia dramatického čítania zo starých kníh. Toto čítanie bolo pre mňa úžasným zážitkom a bolo znásobené fascináciou z poslucháčov, ktorí to tak živo prežívali. Každá dôležitá pasáž bola dramaticky stupňovaná výškou hlasu, pomlkami a ráznymi údermi meča. Nemyslím si, že to je len pre turistov – takým som tu bol len ja!

Ďalší deň som sa vybral do horského údolia na hranici s Libanonom. Je tu živá enkláva kresťanov. Ktorí hovoria jazykom Ježiša – aramejsky. Dedinka sa volá Maalula a je tu zopár ozaj starých chrámov s magickou atmosférou. Jeden z nich je v jaskyni pod skalným previsom. A ľudia sú tu ozaj pohostinní a milí. Šéf recepcie hotela ma osobne pozval k nim na večeru. Nenechal som si ujsť príležitosť, aby mi spoločne povedali niečo tým jazykom, ktorým dal Ježiš svetu veľké posolstvo lásky! Oni si doma s radosťou odložili obraz, ktorý som im namaľoval a portrét rodiny.

Po poslednom zneistení situácie v Sýrii sa obávam o všetkých dobrých Sýrčanov všetkých vyznaní. Tým votrelcom z východu či západu je ukradnuté, že rozvrátia pokoj a mier, ktorý tu vládol tridsať rokov. Nebol bez chyby, ale to, čo prichádza, nebude iné ako v Iraku, Líbyi či v Egypte. A vôbec nebude tak smerovať ako u nás – nežne, i keď nečakane. Smutný výsledok veľkých hier mocností, kde tisíce mŕtvych sú len nutnou štatistikou.