(Marek Koterski, hudba Jerzy Satanowski)
Tento film je Joyceovskou výpravou do vedomia moderného Odyssea a Leopolda Blooma, frustrovaného, nešťastného a deprimovaného učiteľa Adaśa, ktorý si v strachu pred svetom vytvoril svoje domáce väzenie rituálov a neprívetivosti. Sledujeme jeden jeho deň, od prvej myšlienky, ktorá znie „Bojím sa ráno vstať, bojím sa nového rána,“ od jeho prvého slova, keď otvorí oči na svet a ktoré znie „Kurva!“, jeden neúspešný deň nešťastného života, v ktorom sa Adaśovi nepodarí napísať báseň, nevydarí sa mu vyučovanie, nedokáže nadviazať vzťah s matkou, poháda sa s množstvom ľudí a končí sa myšlienkou: „Hlina, z ktorej si bol stvorený, vyschla a stvrdla. Nikdy sa už v tebe neprebudí astronóm, hudobník, altruista, básnik alebo človek, ktorí v tebe možno kedysi boli…“ Tento deň je plný komických rituálov, chrániacich krehkého a nešťastného tvora, ktorý si opakuje, že jeho život mal predsa vyzerať celkom inak, pred vonkajším svetom. Čo je zvláštne, ide zároveň o jednu z najlepších komédií, aké kedy vznikli. Film nás vedie do najhlbších a najosobnejších zákutí mysle, zviditeľňuje tie najskrytejšie, najbanálnejšie a najtabuizovanejšie myšlienky a city toho najnormálnejšieho maniaka, ktorý je ukrytý vo všetkých ľuďoch. Hlavného hrdinu sledujeme na záchode, pri umývaní a nákupe, dozvedáme sa, že pije vždy po siedmych dúškoch a kávu si mieša zásadne sedem krát. Tento hyperrealizmus je doplnený hyperbolami parodujúcimi politiku či reklamu. Hlavnú postavu geniálne stvárnil Marek Kondrat. Deň cvoka nemá jedinú zbytočnú minútu a jedinú zbytočnú vetu. Každá veta a každá situácia má šancu uviaznuť vo vašej pamäti, film je strhujúcou prehliadkou všedného a typického, všetko smiešne je zároveň pravdivé a naopak. Film získal päť najvýznamnejších poľských ocenení, vrátane Zlatého leva pre najlepší film, najlepší scenár (Marek Koterski, ktorý film aj režíroval) a najlepšieho herca (Marek Kondrat).