Hildegard lernt fliegen

hildegard

Hildegard lernt fliegen: The Fundamental Rhythm of Unpolished Brains

Yellowbird / Enja 2014

 

Hildegard lernt fliegen sú dvere vedúce do kabinetu zvláštností. Spomeňme si na éru nemých filmov, ktoré vo svojom zrýchlenom čiernobielom tempe balansujú na hrane umenia a komična, na éru vynálezov, ktoré sú niečím medzi triumfom vedy a nepraktickou smiešnosťou, na dizajn prvých lietajúcich strojov, prvých skafandrov a ponoriek, ktoré nerozlíšiteľne spájajú archaické s futurologickým, na éru kabaretov, cylindrov, prízračných ríš a revolucionárov: táto éra nachádza svoje vyjadrenie v hudbe Hildegard lernt fliegen. Ich kompozície pripomínajú kinetické objekty, mechanizmy: nie robustné, efektívne pracujúce stroje, ale tie dadaistické mechanizmy kolážového charakteru s ozubeniami, pružinkami, kohúťou hlavou a ciferníkom budíka, ktoré udivujú subtílnou presnosťou jemnej mechaniky, neurčitým účelom a dômyselnou zbytočnosťou. Počujeme, ako sa tieto jemné zvukové mechanizmy dávajú do pohybu: hlas rozozvučí basu, tá odovzdá energiu dychom, ich kmity rozoznejú klepot písacieho stroja – prenos energie, kmitanie pružín, pohyb piestov, dômyselná zvuková reťaz, v ktorej hlas je jedným z nástrojov, ktoré možno použiť v najrôznejších obmenách podľa fantázie konštruktéra.

Hudba týchto Švajčiarov vychádza z jazzu, ale má v sebe gramatiku hravosti, snovú poetiku fantastických príbehov, grotesknú absurditu kabaretu, no po celý čas aj eleganciu smokingov, cigaretových špičiek a cylindrov. Kľúčovým je hlas Andreasa Schaerera, hlavného tvorcu a frontmana, ktorý v sebe spája teatrálnosť opery, jazzové scatovanie, hip-hopový beatbox i avantgardnú objavnosť a pripomína iného vokálneho univerzála Mikea Pattona. Je zaujímavé, že on i kapela, s evidentnou muzikalitou a talentom, sa dobrovoľne obmedzili na svoj jedinečný žáner a rezignovali na kategórie úspechu – a vydržali to už desať rokov. Sú o to dôstojnejšími a dokonalejšími vyslancami svojho obskúrneho sveta, ktorý našiel svoje vyjadrenie aj vo filmoch Jana Švankmajera, v poetike Adély, ktorá ešte nevečerala alebo vo svete gotického komiksu Edwarda Goreya.

 

(jp)