Obed
Dedko uprostred obeda, s rezancami na vidličke zabudol, kam sa vlastne to jedlo dáva. Vyskúšal všetko možné, až kým si opäť nespomenul, že jedlo sa vkladá do úst.
Vtip
Dedko rozpráva vtip: žil jeden muž so svojou ženou. Chlap pracoval ako murár a každé ráno odchádzal skoro do práce; žena zostávala doma, starala sa o deti a o gazdovstvo. Jedného dňa si muž spomenul, že si doma čosi zabudol: kelňu alebo nejaké iné náradie. Vyberie sa teda domov. Príde k domu a vidí, že na dvore sa hrajú akési cudzie deti. Hoci je uprostred leta, z komína sa dymí a dymí, ako v najväčšej zime. Vojde do dvora a nazrie cez okno do kuchyne: žena chodí zababušená po kuchyni a s kýmsi sa zhovára – ale muž cez okno nevidí, kto je ešte v izbe. Príde ku dverám, a pred nimi nájde čižmy, čiapku a rukavice, ale také veľké, ako pre obra. Vojde teda dnu a čo nevidí: a tu si dedko nevie spomenúť, ako to bolo ďalej.
Rebrík
Babka je zamyslená, od rána má čo robiť: koberce treba oprať, poobede ísť na poštu, podoprieť konáre na zadnej jabloni, navariť, schody zamiesť; zamyslená vyjde hore do šopy, kde má na sene uložené palice do fazule, a až keď chce zísť, zarazí sa: zabudla si oprieť rebrík. Ako potom vyšla hore? Nepamätá sa – taká bola zamyslená. Treba zavolať dedka, nech jej zdola oprie rebrík – a hneď mu aj nakázať, nech povyžína pod ríbezľami.
Príprava
Dedko si všetko pripravil: na stole je kotúč mosadzného drôtu, starý lampáš z pivnice, nôž s čiernou rúčkou, zápalky, sekera, pilník, kliešte, hámrik, súprava na lepenie pneumatík, ktorú zohnal od suseda, klapky z lesného rohu, kolieska z kresla, zväčšovacie sklo zo starého kurína, kam dedko odkladá užitočné veci, čo sa raz ešte zídu, kopa novín, magnet, niekoľko súčiastok zo starého písacieho stroja z pôjdu, lepidlo, glej, niekoľko dosiek, nožnice, farba a štetec, riedidlo a napokon vodovodný kohútik. A dedko si nevie spomenúť, čo z toho vlastne chcel zmajstrovať.
Domácnosť
Babka sa celé dni moce po dome a po záhrade a vôbec nevníma, aký harmonický, rajský svet obýva: domácnosť usadená rokmi, so všetkým na svojom mieste, s usadenými rokmi, vôňami a farbami. Popraskaná omietka, dopukaný lak na dverách, staré krčahy, plechový hrnček, sklenený pohár na vodu. Všetko v dome a okolo neho je v stave večnosti, akú sme schopní dosiahnuť tu na zemi.
Hygiena
Dedko si nevie spomenúť, čo si to chcel umyť. Poumýval si všetko možné, kým si nespomenul, že si chcel umyť zuby.
Rozhovor
– Babka? – ozve sa zrazu dedko, ale zabudne, čo jej chcel povedať.
Koberce
Na žinke s prádlom visiaca plachta sa náhle otočí a namiesto toho, aby visela, stojí v pozore: ale babka si nič nevšimla, akurát sa otočila, musí ísť natrhať trávy králikom; natrhá za košík trávy spod jablone, keď na konári v okamihu jablko zožltne a odpadne – ale to už babka ide k šichtúňu, má to po ceste, treba zopár fakličiek na podkúrenie, bude dnes zavárať – a ani si nevšimne, že len čo sa otočí, vypadne jedno polienko, spadne na dosku, tá ako na hojdačke vystrelí pohodené dláto, ktoré sa zapichne do štajplotne – ale babka sa nemá kedy obzerať, ešte musí aj na rezance zamiesiť a nahriať vodu na koberce.
Večer
Raz sa dedko vychytil za susedom, len tak v papučiach a župane, má to blízko, len prebehne cez bráničku a potom doľava – trafí aj teraz potme, ešte je teplo a sused ešte nespí, a tu si dedko všimne, že nemá papuče, dokonca ani župan nemá, dobre, že sa zbadal ešte pred dverami; aj tak nemá ani kľúčik od bráničky a teraz večer je už zamknutá, ešte že zostal doma.
Čaj
Babka varí dedkovi cibuľový čaj, hnusný ale dobrý na kašeľ, keď už nič iné nezaberá; ale napokon ani nebolo treba, dedko celkom zabudol, že bol chorý a už ani nezakašľal.
Cesta
Dedko sa vybral do obchodu, sadne na bicykel a o chvíľu je tam, ale potom si spomenie, že nemá bicykel, ale dobre, aj tak zabudol, čo mal kúpiť, ťahal by zbytočne – a možno že je aj tak nedeľa.
Sen
Babke sa sníva sen: je teplá letná noc a v záhrade kvitne jabloň, vlastne svieti, je pod ňou kruh bieleho svetla, babka sa ide pozrieť bližšie, vôbec sa nebojí, cez plot nazerajú zvedaví susedia. Všetko vo sne je príjemné – vlahá noc, žiariaca jabloň, susedia obdivne hľadiaci spoza plota.
Intermezzo
Dedko sa niekedy tak zasedí na latríne, že zabudne, kde vlastne je, obzerá si toaletný papier a húta, čo všetko by sa s ním dalo robiť, kým si opäť nespomenie, že sedí na latríne.
Roky
Dedko s babkou sa vôbec nehádajú. Nehádali sa už strašne dlho, celé roky; babku napadne, že by to mohla dedkovi navrhnúť.
Možnosti
„Je toto možné?“ – mrmle si dedko a chodí po izbe. „Je to možné,“ odpovie si napokon, ale už nevie čo.
19.11.
Dedko si spomenie, že je 19. novembra: ale zase nevie, ktorý rok.
Na dobrú noc
Dedko s babkou vstávajú skoro, nemôžu už ráno spať, a večer chodia spať so sliepkami – a dedko sa niekedy dopletie a trepe sa do kurína, treba ho domov odšikovať.
Dedko
Ešte som vám chcel čosi povedať o dedkovi, ale už neviem čo.