13285 : Iceland Expess

30. august 2004.
Pri poobednej káve listujem SME, rubriku kultúra. Zaujme ma článok na strane 13. okolností zhodou je to moje obľúbené číselko. Nadpis: Islandskí filmári nešpekulujú. Podtitul: Komédií máme dosť, ale cudzinci by im nerozumeli, vraví islandská filmová teoretička Laufey Gudjonsdottir.
Je to presne mesiac nášho návratu z tejto Islandskej planéty. Meno Gudjonsdottir a jemu podobné tak vryté do pamäti z ranného roznášania Frettabladitu. Množstvo myšlienok, živých spomienok blikajú na obrazovke ako surrealistické zábery Passoliniho či Bunuela. Niekedy nepochopiteľné, inokedy tak obyčajné obrázky každodennosti. Obrovský ostrov, na ktorom žije len 300 000 nešťastných šťastlivcov. Pomaly ale isto ich stále pribúda, také množstvo maldých mamičiek ako tam som ešte nevidela. Byť tam slobodnou matkou, je asi tak bežné ako u nás tradicionalisticky nie je. 101 Rejkjavík – film, ktorý sa mi nepodarilo vidieť, škoda. Podarilo sa mi vidieť iný, no s rovnakým názvom. Práve v tejto štvrti som trávila deň čo deň, nie však v nočných baroch či diskotékach, ale v malej útulnej kaviarni Ommukaffi. Nebola ničím príťažlivá, nehrnuli sa sem davy turistov, a keď, tak dúfajúcich že to tu nebude tak drahé ako všade inde. No najlacnejšie to určite nebolo. Nápis nefajčiť niektorých odradil. No tí čo sa nedali, boli milí a zhovorčiví. A tak som sa postupne stala akoby zvláštnou súčasťou, pozorovateľom skalných návštevníkov, ktorých vekový priemer sa pohyboval od 50 vyššie, alebo potom mladých študákov, ktorý holdovali skôr tejto atmosfére – alternatívno-duchovnej, včom mal prsty Ryan. Chalanisko z južnej Afriky. Dlhé kučeravé vlasiská, úprimný úsmev je to, kvôli čomu tam mnohí prídu, len pozdraviť, porozprávať. „pole, pole“- hovorí na môj zvyk rakúskej profesionality. Usmejeme sa a pán stres nemá šancu ani len zaklopať. „See you later aligator“ dodáva Sue z Nového Zélandu.
Keď má niekto šťastie na dobrých ľudí tak som to určite ja…………………………..

Faktografickej literatúry sa nájde dostatok a môže si ju naštudovať, každý keď tam odlieta. Niektorí majú aj šťastie, a unesú ich tam zvláštne sily, nadpozemské. Je to tak, vysvetlia Vám tam nejaké veci, ktoré ste pred tým vôbec nepoznali a vrátite sa akýsi iný. Teraz má môj televízor o jeden program naviac, pozerám ho veľmi často. Program si vyberá každý sám.
Práve teraz dávajú cestopis v ktorom ľudia z našej planéty cestujú po obrovskej krajine, priestor tu má úplne iný rozmer. Tvrdia, že pre nás, zvyknutých na útulné dolinky, husté lesy, civilizáciu na každom kroku je to ťažko predstaviť si. A predsa tam žijú nejaké bytosti. Kde tu roztrúsené po krajine. Vedia o všetkom čo sa na tejto planéte deje, čo bolo a čo je. No každý deň musia čakať na to čo bude, čo im príroda dovolí. A tak je každý deň výzvou.
Niekedy sa čaká veľmi dlho…………………………………….
Ďalšie vysielanie je o ekologickom rozvrate. Práve tieto bytosti, nakazené ľudským konzumom, snobizmom sa na snowmobiloch premávajú sem a tam po ľadovci, drásajú a provokujú jeho naštrbené útroby a vôbec mu nenechajú nadýchnuť sa . A tak pomaly ale isto narieka, až úplne zmizne.
V dokumente o Westfjordoch boli najdôležitejšie miesta na ktorých sa dá chytiť nejaký ten signál, keď potrebujú človekovia zavolať pomoc.
„ Že som len kvapkou v mori som si nikdy neuvedomila lepšie.“ Magické miesta fjordov v obrovských horách TO dokážu vysvetliť najzrozumiteľnejšie. A nezostáva Nám nič iné len sa pokloniť a poďakovať za každý nový deň.
Vysielajú tu aj rôzne drámy. „Zmeškali ste párty“ slová, miesto spojenia dobré ráno. Nešťastný a opustený intelektuál s veľkým I , ktorý s pohárkom vodky trávi deň čo deň, ráno pozoruje susedný dom, z ktorého vychádza polícia, mladé nadopované bytosti v putách, niektoré na nosítkach. Bytostné napätie skončilo…. A ďalej si svoju depresiu lieči každý svojím spôsobom……………………
V umeleckých reláciách, sa objavujú stále nové tváre, a každý sa cíti byť výnimočnejší ako tí pred ním, jehoIMAGINACE je jeho poslaním. …….Vikingský festival, ukážky ručných remesiel, stavba loďe, lukov, kováčstvo a mnoho iných zaujímavostí, a najmä tam môžete dokonca stretnúť aj živého Gandalfa.
Veľmi zaujímavé sú aj historické dokumenty. Kto tu bol prvý Kelti? Vikingovia? Možno keby sa niekto odvážil si obliecť čarodejnícke nohavice z ľudskej kože vrátil sa do minulosti, tak by sa dozvedel odpoveď na túto otázku. Podľa islandkých ság sa písala história, a kto ich písal……..?……..Snáď najstarší parlament pri jazere Tingvetlir to vie………..
Mnoho miest, mnoho ľudí, mnoho názorov….mnohý z mnohých v Rejkjavíku, na Icelande. Pre domácich väzenie, pre cudzincov vyslobodenie, taký je tento ostrov. Je Ti zima? je Ti smutno? Stále prší a predsa Ťa niečo láka späť. Buď sa doňho na prvý pohľad zamiluješ, alebo ho budeš nenávidieť.
Zvláštne.

zvláštne je aj to: napríklad jeden z najobľúbenejších spisovateľov je tu práve náš Milan Kundera. Dá sa tu nájsť i mnoho socialistických predmetov, vecí z bývalého východného bloku. Takže nie všetko bolo úplne nanič.

….jednoducho, každý deň je výzvou…………..