Juraj Briškár
Automobily sú pohovky na cestách.
Všetko napísané vlaje.
Motorka ožije, ak sa v jej blízkosti objaví niekto v čiernom.
Kývanie na rozlúčku nás vzďaľuje od brehov.
Všetky koberce sú utkané tak, aby mohli lietať.
Čiapka s brmbolcom nekoná bezhlavo.
Fénovanie vlasov je cesta.
To, čo pierko povznáša, je jeho schopnosť urobiť niečo len tak.
Kráčať v snehu je cesta, ako porozumieť nožniciam.
Kameň kričí, keď sa stáva človekom.
Byť penou znamená tráviť nekonečne veľa času pri mori.
Rázne čosi odmietnuť je spôsob úpravy vlasov.
Akési dvere kvília v ulovených zvieratách.
Box je párový tanec mužov v trenkách.
Sochárstvo ukazuje kamene z tej lepšej stránky.
Para, ktorá unikla z hrnca, je pripravená čosi vo svete znamenať.
Vo chvíli, keď dopadne na zem veľmi veľa listov, sa zmení ročné obdobie.
Problém nie je v tom, že by tričká nemali čo povedať, ale že nevedia, čo činia.
Do istej chvíle cigareta horí celú večnosť.
Aby sa stalo rukávom, musí klbko vlny tápať.
Keď poskakuje, lopta poznáva samu seba.
Tí, ktorí zaspali, hrajú jazz.