Teta v ružovom, nič viac sa nežiada dodať. Pani v ružovom je prosto neprehliadnuteľná ikona novodobých dejín Bratislavy. Jej teritórium je Staré mesto, jej odhodlanie prekračovať dosiaľ neprebádané hranice módy (a vkusu) zdá sa, nemá obdoby. Žiaľ, vlasy má sivé, čomu sa úprimne čudujem (zrejme jej kaderníčka povedala, že ružová na šediny chytá na fialovo).
Pani na inlinoch, Cigánka, oranžová, reflexná vesta, svalnaté, hnedé lýtka, rozcuchané vlasy a čierne okuliare. Neohrozene brázdi ulice a cesty mesta a zbiera odpadky po neporiadnych občanoch. Pohyb jej zjavne prospieva, je vždy dobre naladená. Takých nech je viac.
Pán s okrúhlymi, nadrozmernými dioptrickými okuliarmi (tzv. „podpivníky“), účastní sa všetkých mestských kultúrnych podujatí (tie, ktoré sú zadarmo), s neodmysliteľnou, jasnožltou Billa taškou, vyberá odpadky a podchvíľou niekoho na ulici osloví. Rád sa pozhovára. Trošku z neho však tiahne (vysvetľujem si to tými odpadkami).
Chlapec, bezdomovec, zrejme na drogách, alebo alkoholik, vlečie sa ulicami, ťahá nohy za sebou a pozerá do diaľok, okolie nevnímajúc. Z času na čas sa nechá ostrihať, vídať ho s veľkým, požmuchlaným, strapatým vrabčincom na hlave, v obdobiach po skrotení hrivy je jeho výzor značne príjemnejší.
Moralistka, pani, ktorá sa cíti byť dostatočne podkutá na radenie ľuďom do ich súkromia. Nezdráha sa pristaviť pri párikoch a vyčítavo im dávať výchovné lekcie zo slušného správania na verejnosti. Krátke, rovné hnedé vlasy, nenápadný výzor. Keď však pozdvihne svoj iskrivý hlas, je nemožné ju nezočiť (a prepočuť).