Shabrang (2020)
Iránska speváčka žijúca v Holandsku vydala svoj druhý štúdiový album. Pätnásť silných piesní, 62 minút hudby. Žáner nie je jednoduché pomenovať, ale nie je to také podstatné – sú to jednoducho piesne; silná melódia, výraz, veľmi striedme a pritom prepracované aranžmány, snaha odovzdať posolstvo. Je v tom odveký význam piesní: zaujať poslucháča. Sevdaliza je plnohodnotnou hudobníčkou, nie popovou hviezdou, ako to ukazuje už obalmi svojich albumov, a vidieť a počuť to aj na jej živých vystúpeniach. Okrem charizmy a nesporného talentu má aj názor, alebo posolstvo, pretkané na úrovni hudby i textov iránskymi motívmi bez banalizujúcej priamočiarosti. Nástrojové obsadenie sa mení, oscilujúc medzi sláčikmi a elektronikou, a uchováva si koncepčnú, prepracovanú jednoduchosť. Tu si neodpustím jednu osobnú výhradu: Sevdaliza na tomto albume ukazuje, že jej piesne sú veľmi silné a fungujú sami osebe, a čím akustickejšie sú aranžmány, tým nadčasovejšie pôsobia. Predovšetkým by to chcelo menej skresľovania hlasu – o to univerzálnejšie piesne to môžu byť. V mojom prípade platí, že čím prirodzenejšie, tým lepšie; čím menej dobových efektov, tým lepšie môže táto hudba fungovať aj mimo obdobia svojho vzniku.
Najsilnejšie piesne? Pre mňa All Rivers at Once, Lamp Lady, Eden, ale pravdou je, že nič tu nie je do počtu, každá skladba má svoj význam a svoje miesto. Shabrang nie je zbierka singlov, ale osobná, vnútorná výpoveď, prepracovaná mozaika pocitov a myšlienok. Podobnosti? Sevdaliza je sama sebou, ale nejaké paralely uviesť možno. Často sa pri nej spomínajú trip-hopoví Portishead, ja by som spomenul aj Neneh Cherry (najzreteľnejšie v skladbe Dormant), ktorá sa s rovnakou samozrejmosťou pohybuje na hraniciach popu, elektroniky a alternatívy, ale núka sa aj paralela s iránsko-kanadským zoskupením Niyaz, ktoré spája iránsku tradíciu s tanečnou elektronikou.
Sevdaliza ponúka veľmi silnú autorskú výpoveď, ktorá sa nijako nebráni počúvateľnosti, tradičnej melodike a elektronike. Avšak na rozdiel od väčšiny podobnej produkcie sa jej album neopočúva – a to je vždy dôkazom vkusu, úprimnosti a povedzme že talentu alebo rovno istej dávky geniality.
(Dafar)