Preložila Veronika Ter Harmsel Havlíková, Argo 2018
Na prvý pohľad príjemná knižka. Formát, obal, farby, spracovanie. Príbehy, do ktorých je veľmi ľahké ponoriť sa. Úvodné konštatovanie je však paradoxom: pri bližšom pohľade sa ukáže, že v skutočnosti ide o príbehy nanajvýš nepríjemné. Ich autorom je totiž čudácky klasik amerického hororu H. P. Lovecraft.
Komiksová knižka Erika Krieka je poctivým, vydareným dielkom. Ponúka päť Lovecraftových príbehov, vhodne vyskladaných na spôsob hudobnej symfónie. Po krátkom prelúdiu sa ocitáme v čudesnom, temnom svete s jedinečnou atmosférou. Príbehy sa vzájomne prepletajú, ako refrén sa navracia metafyzická úzkosť, nad tým všetkým sa klenie pochmúrne nebo nabité zlovestným očakávaním. Erik Kriek vyskladal túto lovecraftovskú symfóniu umne, pre svet literárnej predlohy našiel svoje grafické symboly, tempo rozprávania, napätú atmosféru zachytenú v detailoch, tvárach ľudí, prostredí.
Čo sa z tejto temnej symfónie dozvedáme o Lovecraftovom svete? Tento americký outsider nebol len klasickým autorom hororu alebo sci-fi. Pre jeho svet je typický pocit hnusu; keď protagonisti jeho príbehov dospievajú k poznaniu, zmocňuje sa ich práve zhnusenie. Skrytá podstata sveta je u Lovecrafta absurdná, temná a odpudivá. Najprv sa zjavuje v náznakoch, ako zvláštna výnimka, fantastická možnosť kdesi v diaľke, aby sa napokon ukázala byť skrytým a neodvratným zákonom všetkého. Hrdinovia týchto príbehov sa z nášho každodenného sveta prebúdzajú do nočnej mory pravej skutočnosti a s odporom si uvedomujú, že už sa niet kam prebudiť, že toto je desivo definitívna podstata bytia. Strhávajú zo sveta májino rúško a zisťujú, že sa za ním škľabí desivý, odporný tvor, ktorý na nás uprene hľadí svojim zvieracím pohľadom. A je to vlastne pohľad do zrkadla: podstata bytia je našou vlastnou podstatou.
Z tohto všetkého dokázali Lovecraft a Kriek spraviť príjemnú knižku: vďaka napínavým príbehom, svojráznym čudáckym postavičkám, postupne odhaľovanému tajomstvu a exotickému pôvabu obskúrnosti.
(jp)